ղľáԾ
ᾱٴǰAnton Hruboňsa vo svojej najnovšej knihe venuje otázke mýtu akultu Jozefa Tisa. Postava Tisa napriek takmer ôsmim dekádam od ukončenia bojov druhej svetovej vojny stále vyvoláva emócie, hlavne medzi jeho nekritickými obdivovateľmi.
Do veľkej miery je táto adorácia skôr úspechom rôznych mýtov okolo Tisa ako výsledkom znalostí očinnosti vysokopostaveného predstaviteľa Hlinkovej slovenskej ľudovej strany aaktívneho kolaboranta snacistickým Nemeckom.
Hruboň hneď vúvode upozorňuje čitateľa, že nejde oďalší z Tisových životopisov. Autor sa venuje téme budovania avplyvu Tisovho kultu pomerne zoširoka. Čitateľovi predstavuje vývoj od konca medzivojnového obdobia amocenské spory vrámci HSĽS po smrti Andreja Hlinku až po nedávnu minulosť arelikty Tisovho kultu vsúčasnej spoločnosti a politike.
Priamočiary Tiso
Samotná publikácia je rozdelená na tri tematické okruhy, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. Prvým okruhom je pochopiteľne obdobie existencie ľudáckej slovenskej republiky, teda obdobia, počas ktorého bolo budovanie Tisovho kultu súčasťou ľudáckej propagandy. Vdruhej časti knihy sa autor venuje obdobiu, ktoré nasledovalo po porážke nacistického Nemecka. Preto nie je prekvapením, že aj Tisov kult sa aktívne budoval vradoch ľudáckeho exilu. Posledná časť knihy stavia čitateľa pred realitu v tom, že ukazuje, kde sa dnes ako spoločenstvo nachádzame, a to vkontexte rôznych mýtov alegiend, ktoré sa sJozefom Tisom spájajú. Vzhľadom na to, že ešte aj vnedávnych týždňoch Tisovo meno vspoločenskej diskusii rezonovalo ačasť spoločnosti ho bez ohľadu na fakty naďalej obhajuje, pokladám za vhodné predstaviť Hruboňov text podrobnejšie.
Hneď vúvode knihy je čitateľ konfrontovaný s autorovýmnázorom na to, či je správne označovať Jozefa Tisa prívlastkom kontroverzný. Hruboň to však nerobí scieľom akejkoľvek obhajoby, práve naopak – poukazuje na to, že Jozef Tiso „bol až príliš priamočiarou, ľahko čitateľnou osobnosťou spredvídateľným správaním na to, aby jeho osobnostná konfigurácia mohla zodpovedať prívlastku, vyvolávajúcemu oblak tajomna“. (s. 11) Hruboň vysvetľuje aj to, prečo sa hneď vúvode témy zastavuje pri tomto terminologickom probléme, avysvetľuje, prečo pokladá úvahy okontroverznosti pri osobe Jozefa Tisa za zbytočné.
Poukazuje aj na to, že Tiso je jednou zmála hĺbkovo preskúmaných osôb slovenských moderných dejín, pričom ho hodnotí ako „mimoriadne inteligentného cieľavedomého karieristu azberateľa funkcií, ktoré preňho vskutočnosti neboli prostriedkom, ale cieľom samým osebe“. (s. 12) Hruboň však vo svojom výklade neskĺzava do životopisného opisu Tisovej činnosti, ale tieto fakty spomína skôr preto, aby poukázal, že aura kontroverznosti okolo Tisovej persóny vyhovuje primárne revizionistom, ktorí sa vsnahe otzv. iný názor pokúšajú zakryť svoje sympatie kTisovi ak radikálnym aantidemokratickým hodnotám, ktoré presadzoval, keď sa dostal k moci.
Rola mučeníka
Vtexte o medzivojnovom období autor poukazuje na to, že nebyť turbulentného konca tridsiatych rokov vstrednej Európe, je viac ako pravdepodobné, že kult Jozefa Tisa by nikdy nevznikol. Pripomína jeho činnosť vrámci hlavného politického prúdu vmedzivojnovom období, ale aj mocenskú pozíciu, vakej sa nachádzal, resp. nenachádzal vmarci 1939, teda včase, ktorý sa neskôr stal základom Tisovho mýtu. Vytvorenie kultu Jozefa Tisa totiž priamo súvisí spostavením, ktoré zastával vrokoch 1939 – 1945. Pre dobových propagandistov bolo do istej miery náročné poukazovať naňho ako na osobu nacistickej novej Európy. Autor upozorňuje, že na jednej strane síce nebolo možné Tisa prezentovať po fyzickej stránke, ako napríklad propaganda zobrazovala talianskeho diktátora Benita Mussoliniho, ale na strane druhej, na konzervatívnom Slovensku bol Tisov kňazský stav veľmi vhodným materiálom pre propagandistické zobrazenie. Práve to, že bol katolíckym kňazom – ikeď jeho aktivity boli často vnesúlade spostojmi Vatikánu, pomohlo budovaniu jeho mýtu aj po jeho poprave vroku 1947. Samotný Tiso si uvedomoval, vakej situácii sa nachádza, aaj pred Národným súdom sa staval do roly mučeníka. Odsúdenie anásledná poprava Jozefa Tisa predstavovala živnú pôdu pre ďalšie budovanie jeho kultu. Ďalším faktorom bol aj úspešný komunistický prevrat vo februári 1948 anásledne viac ako štyri dekády komunistickej diktatúry.
Tisov mýtus posilňovala hlavne ľudácka emigrácia, ktorá akúkoľvek kritiku označovala za boľševickú propagandu. Značná časť osôb, ktorá pretláčala Tisov kult vexulantských kruhoch, bola spojená sľudáckym režimom počas druhej svetovej vojny. Hruboň si všíma jednotlivé persóny aich činnosť vemigrácii, pričom upozorňuje aj na životopisnú spisbu týkajúcu sa Tisovej osoby. Veľmi zaujímavým faktom je napríklad existencia komiksu oJozefovi Tisovi, ktorý je, ako autor knihy uvádza, plný chýb. Predstavuje však zaujímavý dôkaz orozmanitosti prostriedkov použitých pri budovaní Tisovho posmrtného kultu.
Tisov kult po roku 1989
Hruboň popisuje aj aktivitu ľudí, ktorí neboli personálne prepojení sľudáckym štátom, ale neskrývali svoje sympatie knemu, čo sa prejavilo aj vich práci. Časť ztýchto autorov sa po Nežnej revolúcii vrátila na Slovensko, kde sa pokúšala pokračovať všírení rôznych mýtov spojených sľudáckym štátom. Zároveň autor poznamenáva, ako títo propagandisti, často podporovaní prevažne nacionalistickými politickými zoskupeniami, neplánovane vytvorili reakciu mladšej generácie historikov. Tí sa totiž začali systematicky venovať skúmaniu fungovania ľudáckej slovenskej republiky. Túto mladšiu generáciu už nebolo možné obviniť zpísania počas obdobia komunizmu, čo zásadne oslabilo argumentáciu obhajcov Tisovej osoby a tým nepriamo aj jeho kultu.
Vzávere knihy však vidieť, že napriek nazhromaždenému a publikovanému historickému výskumu sa dodnes vslovenskej spoločnosti nachádza časť ľudí, ktorí rôznym mýtom okolo Jozefa Tisa ochotne veria adodnes vyznávajú jeho kult či už zo strategických, alebo emocionálnych dôvodov. Našťastie, netvoria v populácii rozhodujúce percento aako spoločenstvo sa naďalej hlásime ktradícii protifašistického odboja anie kolaborantského ľudáckeho režimu.
Publikácia Antona Hruboňa Mýtus akult Jozefa Tisa predstavuje sondu do vývoja rôznych mýtov alegiend, ktoré sa v časti populácie šíria vposledných desaťročiach. Táto pomerne útla knižka, doplnená početným obrazovým materiálom, predstavuje zaujímavú sondu do vývoja propagandistického obrazu Jozefa Tisa za posledných osem dekád aje vítaným rozšírením publikácií zaoberajúcich sa touto temnou stránkou slovenských moderných dejín.
Martin Posch ( 1992)
Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe a na Kingston University v Londýne. Vsúčasnosti pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, v rámci ktorého od roku 2020 participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií a publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.
Anton Hruboň: Mýtus akult Jozefa Tisa
Bratislava: Paradigma Publishing, 2022
Foto: Zbierka Lenky Tichákovej. Zdroj: Paradigma Publishing
