ղľáԾ
Svetové ekonomické fórum zaradilo Island na prvú priečku medzi krajinami, ktoré významne stierajú rozdiely medzi mužmi aženami. Prečo je Island miestom, kde sa ženám žije kvalitnejšie? Na otázku odpovedá autorka knihy azároveň prvá dáma Islandu Eliza Reid Ծ Tajomstvo islandských žien.
Islandská sága oHallegerdur rozpráva okrásnej dlhovlasej žene, ktorá sa dokázala vzoprieť mužovi. Keď sa vkrajine šíril hladomor, prikázala sluhovi ukradnúť jedlo zo susednej osady. Manžel sa po návrate zbojov dozvedel opotupe, ktorú na neho manželka vpodobe krádeže priviedla, a udrel ju po tvári. Po rokoch prepadli osadu nepriatelia amanželovi sa vboji pretrhla tetiva na luku. Poprosil manželku odva vlasy. Tá mu pripomenula zaucho, ktoré jej uštedril, a jeho žiadosť odmietla. Manžel vboji padol. Hallegerdur je predobrazom sily žien zostrova ležiaceho vsevernej časti Atlantického oceánu, ktorá sa vmodernom kontexte považuje za prvú islandskú feministku. Na ženské postavy zislandských ság nadväzuje autorka knihy. Opisuje príbeh krajiny, ktorá má najbližšie kideálu rodovej rovnosti. Island je už 12 rokov na prvom mieste na svete pri odstraňovaní rozdielov medzi mužmi aženami. Prostredníctvom spracovaných rozhovorov súspešnými Islanďankami otvára široké spektrum sociálnych akultúrnych tém. Prináša mikropríbehy žien (športovkyňa, politička, farmárka, imigrantka, študentka, podnikateľka), ktoré sa dokázali presadiť nielen na Islande, ale aj vosvetovom kontexte. Island predstavuje ako mimoriadne malú, súdržnú spoločnosť orientovanú na rodinu. Základné faktory podieľajúce sa na širokom uplatnení islandských žien vo všetkých sférach spoločenského života sú predovšetkým vysoko dotovaná starostlivosť odeti, štátom platená dovolenka pre oboch rodičov, zákony kodifikujúce práva transrodových anebinárnych osôb, otvorený prístup kslobodnému rodičovstvu, sexualite amigrácii. Najsilnejšou devízou islandskej spoločnosti je ochota meniť arozvíjať sa, prijímať cudzie aupevňovať islandské. Kobjektivite autorkinho nazerania prispieva osobná skúsenosť so životom na Islande, najmä to, že patrí do skupiny prisťahovalcov (pôvodne pochádza zkanadského vidieka), ajej pôsobenie v pozícii manželky islandského prezidenta. So zanietenosťou avášňou predstavuje úspechy krajiny a ako prvá dáma Islandu dáva hlas mnohým aktuálnym, naliehavým kultúrno-spoločenským témam. Upozorňuje však aj na viaceré existujúce reálne problémy či nedostatky vspoločenskom fungovaní krajiny. Predstavuje riešenia, ktoré treba rozvinúť, aby sa v otázkach rodovej rovnosti krajina naďalej dynamicky rozvíjala.
Kompozične arozprávačsky kniha balansuje medzi výkladom podporovaným štatistikami, štúdiami arozprávaním osobného príbehu, pretkávaným spoveďamivýnimočných žien, ktoré však vistých prípadoch smeruje kjednotvárnosti amiestami nižšej schopnosti čitateľa orientovať sa vudalostiach apostavách. Zároveň však ponúka čitateľovi priestor viesť sautorkou polemiku a možnosť konfrontovať vlastný svetonázor shodnotami prezentovanými Ծ.
Staroislandské slovo sprakkar (podstatné meno vmnožnom čísle) označuje výnimočnú alebo neobyčajnú ženu. Kniha Tajomstvo islandských žien je plná žien aoženách, rovnako je však zrkadlom islandskej spoločnosti, ktorá dôveruje ženám (prvou prezidentkou na svete sa stala vroku 1980 práve na Islande Vigdís Finnbogadóttir) avktorej sú muži prirodzene rešpektujúcimi partnermi žien.
Eliza Reid: Tajomstvo islandských žien
Preklad: Michaela Meňhartová
Bratislava: Grada, 2022
