��������

Všetko je možné je druhým dielom zo série kníh o Lucy Bartonovej (prvý diel s názvom Volám sa Lucy Bartonová vyšiel v roku 2022 v Inaque). Autorkou knihy je americká spisovateľka a držiteľka Pulitzerovej ceny Elizabeth Strout. Názov prózy je prekladom anglického výrazu ,,anything is possible“, ktorým sa označuje niečo, čo nemožno nijakým spôsobom predpovedať, pričom toto tvrdenie dobre reflektuje samotný obsah diela.

Knihu tvorí deväť poviedok. Ako predošlé Stroutovej prózy, aj Všetko je možné je tzv. poviedkovým románom. Ide o hybridnú formu žánru – prvky románu kombinuje autorka spolu s poviedkami tak, že tie majú ucelenú formu a skvelo by fungovali aj osobitne. Navzájom sa v nich však prelínajú dejové línie viacerých postáv, a preto dávajú zmysel až vtedy, keď sa spoja do celku – románu.

Kým v prvej časti série sme sa oboznámili s Lucy Bartonovou, jej rodinou a pomermi v nej, dej druhej časti sa zväčša sústreďuje na osudy obyvateľov vidieckeho Amgash, ktorých sme už čiastočne spoznali v prvom diele. Východiskovým bodom pre knihu sa stal zámer Lucy navštíviť svoje rodisko po sedemnástich rokoch. V druhej knihe sa tak ponárame väčšmi do hĺbky, lebo vševediaci rozprávač – Lucy – opisuje do detailov už načrtnuté témy a situácie, pričom ich analyzuje z viacerých uhlov. Robí tak prostredníctvom postáv, ktoré vykresľuje s empatiou a láskavosťou, ako napríklad: ,,Radosť ňou zunela – mohla by ju zjesť ako chlieb! Byť v kuchyni so svojou dcérkou, rozoberať obyčajné veci, deti, Angelininu prácu učiteľky – ach, to bolo úžasné!“ (s. 115)

Na pomerne malom rozsahu diela definuje autorka viaceré témy: rodinné drámy, traumy či tragédie (ktoré ,,vybublali“ na povrch), vieru v Boha a chudobu. Opisuje najmä rodiny, ktoré sa snažia prekonávať triedne rozdiely, bojujú s násilím, neverou alebo chorobami svojich členov, kam patria aj muži poznačení vojenskými konfliktmi (druhá svetová vojna, vojna vo Vietname).

Charaktery postáv nie sú jednofarebné. Ide o osoby naplnené traumami z detstva v dysfunkčných rodinách alebo ľudí s chybami a omylmi z minulosti, čiže nedokonalé a na prvý pohľad nesympatické. Optika Lucy Bartonovej je však ľudská a zhovievavá, hriechy ľudí nesúdi ani jej to neprináleží. Z vlastnej skúsenosti vie, že každý si so sebou nesie na pleciach batoh plný trápení a ten ho občas pritlačí k zemi. Práve toto vedomie ju vedie k čiastočnému pochopeniu a súcitu s často nezmyselným ľudským konaním.

Na to, aby sa od príbehu Lucy mierne odosobnila, zvolila spisovateľka rozprávanie v tretej osobe jednotného čísla (on/ona), ktoré poskytuje nadhľad nad udalosťami aj z časového odstupu. Rekapitulácia scén z minulosti je nabitá emocionálnosťou a prináša prekvapivé zvraty. Postavy sa často stretávajú s napätím, s ktorým sa musia vyrovnať – ako? Byť pre nich znamená byť milovanými (aj keď je cena za šťastie vykúpená draho).

Prechod medzi jednotlivými poviedkami zabezpečuje ich mnohovrstvovosť a plynulosť dejových liniek. Intenzitu románu podčiarkuje otváranie starých trápení, sprítomňovanie hanby a minulej, ešte pretrvávajúcej bolesti v snahe (konečne) zabudnúť. Dielo má výrazný melancholický podtón, no v konečnom dôsledku v ňom zaznieva aj nádej na zlepšenie. Román Všetko je možné tak ukazuje situácie, ktoré sa môžu stať aj zdať ako prekvapivé, a to nielen v meste Amgash.

Elizabeth Strout: Všetko je možné

Preklad: Lucia Halová

Bratislava: Inaque, 2022