Ukážka z diela

Povestný černovský kostolíček

Povestný Černovský kostolíček

Záber 38

(s mamou)

Dvadsaťosem rokov

dva mesiace adva dni

nahrával si čas

na vesmírny magnetofón

naše šťastie

mama

Tvoja stopa náhle zanemela

už desať rokov mlčí

vkazete zmramoru

Nadarmo prehrávam staré pásky

dychtivý započuť aspoň šuchot

tvojej sedliackej sukne

zvoj krásne karhajúci hlas

Znahrávacieho štúdia

našej kuchyne si sa vytratila

tak nečakane

že som stihol zachytiť

už len ostrý van

úplného prázdna

Studené obklady rokov

podchladili ranu

už nekrváca

Aešte je tu sen

náš verný spojenec

Zakladám si

jeho farebnú videokazetu

auž blúdime živí

naším dobrým starým domom

Kde sa tu však zrazu vzali

tvoje vnúčatá

aočom sa to snimi celý čas

rozvážne zhováraš

Veď si ich nikdy nevidela

Ako zrozprávky

strhávam sa zo sna

šťastne zmýlený

Vušiach mi rastie refrén znej

– Kráľovsky sa ti odmením –

(in: Tiesňové volanie)

ܲí첹

pozorujem opatrnosť vtákov

ako mi nedôverujú

keď im na balkóne vzimné ráno

trúsim zvyšky

Na kosť vychudnutí nenaletia

na lákavé sústo

avhrdej póze hladných vyčkávajú

kým sa za dvere nevsunie

moja obluda

(Nebojím sa zahynutia

len sa bojím

že ma chytia)

(in: Tiesňové volanie)

Unás

(1907)

Ber pluh

aor

to je všetko

čo sme tu odvždy mali

Aešte na krnačkách

vzime po seno

Naprieč obzor

ako vedma

klenula sa nekonečná drina

Anajhoršie bolo

keď jej nebolo

Potom len šífkarta

aroztúžené listy

Tak Ťa ešte raz veľmi krásne pozdravujem, Ty moja duša

drahá, len mi častejšie píš, Ty môj voňavý klinček, moja radosť

jediná. Bozkávam Tvoje peknie líčka, moja dobrá Mariška.

len sa mi pekne opatrujte, ako len môžte. Veď ja na Vás

nezabudnem, ja Vás mám vždy na ume, každú hodinu. –

Zdomu však vodpoveď

dolieha čudná vrava

– ... pätnástich pobili

to ti ja vedieť dávam

Aj tvojho otca ver

nenájdeš si už doma

Mňa len sem – do ruky

nebudem dlho stonať

Ty sa však nevracaj

obriadim všetko sama

Dedina dopoly

vhárešty šikovaná

Tam sa tiež nachodí

itvoj brat

že vraj búril

Vyše rok nevyjde

za žalárenské múry

Aj dievča od Kosov

vretiazkach odvádzali

mať sa jej pomíňa

čo toľko za ňou žiali

Horšie byť nemôže

muž môj

dáko to prečkať treba

Čím sme len zvinili

že toľký nám kríž zneba

Keď sa čas napraví

dám ti to zaraz tam znať

Peňazí zošporuj

na tú zem povyše Hrád

Aešte Malina

mlieka dosť prijavila

švábočka pekná je

na lúky bola chvíľa

Inšieho neviem už

dobre sa opatruj

jedz!

Od detí Pochválen

odo mňa aj bozky

vedz... –

(in: Povestný černovský kostolíček)