ղľáԾ
ʳܲá Európsky rod v slovenskom svete prináša unikátny príspevok kobrazu dejín šľachty. Na príbehoch niekoľkých generácií rodu Friesenhof Oldenburg, ktorý mal silné puto kregiónu Hornej Nitry, autori predstavujú šľachtu vširších súvislostiach.
Kniha spoluautorov Romana Holeca Alexandry Lukáčovej je jedinečným dielom odejinách rodu Friesenhof Oldenburg. Historici svoj výskum časovo vymedzili rokmi 1789 až 1945, čím pokryli obdobie života piatich generácií. Autori publikácie však zachytili nielen dejiny samotného rodu, ale aj šľachty vširších súvislostiach. Pomenovali špecifické znaky objasnili spoločensko-politické zmeny, ktoré mali vplyv ntúto spoločenskú vrstvu vskúmanom období. Vo svojej knihe tak zaznamenali malé dejiny rodu na javisku veľkých dejín európskej šľachty.
Spochybnenie stereotypov
Historikom sa podarilo spochybniť i rozšíriť niekoľko existujúcich charakteristík ošľachte. Vprvom rade narušili obraz opredstaviteľoch šľachty ako oponentoch slovenského národno-emancipačného hnutia. Vtomto smere treba zdôrazniť špecifický prípad Gregora, syna Gustáva Friesenhofa zprvého manželstva, ktorýfinančne podporoval slovenských národovcov pravidelne sa snimi stretával. Prispel aj kzaloženiu Matice slovenskej a stal sa dokonca členom jej prvého výboru.
Autori sa vpublikácii zamerali aj ndobročinnosť ako dôležitú súčasť života šľachty, najmä na aktivity Natálie, dcéry Gustáva Friesenhofa zdruhého manželstva. Barónka Natália Friesenhof sa spolu smanželom, vojvodom Elimarom Oldenburgom, venovala popri charitatívnej činnosti hlavne umeniu. Hoci v Československu, ktoré sa vymedzilo voči šľachte, stratila svoje tituly a výrazne ju zasiahla aj pozemková reforma, naďalej podporovala nemocnicu, sirotinec, ľudovú školu, chorých i vdovy.
Posledná generácia rodu Friesenhof Oldenburg natrvalo odišla zúzemia Slovenska vroku 1945. Ako autori publikácie zhodnotili, emigrácia do Rakúska predstavovala preGeorga Welsburga, vnuka Natálie Oldenburg, východisko, ako sa vyhnúť nepríjemnostiam, ktoré súviseli s blížiacim sa frontom.
Väzby v zahraničí
Ako prezrádza aj názov knihy, predstavitelia šľachtického rodu Friesenhof Oldenburg mali väzby vniekoľkých európskych štátoch. Spomenúť možno rodinné vzťahy, ktoré sa viazali núzemie Ruska, Rakúska, Nemecka či Francúzska. Vtýchto krajinách, ale aj nSlovensku, vMaďarsku Spojenom kráľovstve historici realizovali v archívoch výskum, prostredníctvom ktorého odkryli príbeh (ne)jednej šľachtickej rodiny.
Okrem pestrého portfólia pramenného materiálu považujem za potrebné oceniť aj prístup autorov kvybranej problematike a vysokú úroveň spracovania, ktorej výsledky sprístupnili čitateľom pútavým spôsobom. Kniha pritiahne nielen svojím rozsahom a obsahom, ale aj vzhľadom – text obohacujevzácny, dosiaľ nepublikovaný obrazový materiál. ʳܲá sa vyznačuje aj jednotnosťou štýlu, a to napriek tomu, že ide o autorskú dvojicu. Vsúvislosti s jej grafickou stránkou treba vyzdvihnúť obal knihy od grafického dizajnéra Braňa Gajdoša, na ktorom vystupuje dopopredia kaštieľ spolu s jednotlivými aktérmi príbehu. Práve ich životy, ktoré sa do veľkej miery odohrávali v prostredí Hornej Nitry, sa autorom podarilo preniesť na stránky knihy.
Silné puto k Brodzanom
Silné spojivo rodu Friesenhof kregiónu Hornej Nitry vzniklo kúpou veľkostatku renesančného kaštieľa vBrodzanoch vpolovici 19. storočia. Gustáv Friesenhof urobil zkaštieľa svoje letné sídlo, kde sa venoval hospodáreniu, poľovačkám, meteorológii archeológii. Vďaka rizikovej investícii vmalej obci obkolesenej tribečskými lesmi sa sídlo stalo jeho obľúbeným miestom, ktoré využíval aj nupevňovanie spoločenských kontaktov. Ako uviedli autori knihy, rodinu Friesenhofovcov navštevovala vBrodzanoch aj Natália Puškinová, manželka ruského spisovateľa Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorá bola zároveň sestrou Gustávovej druhej manželky Alexandry. Aj pre túto rodinnú spätosť kaštieľ už niekoľko desaťročí slúži ako sídlo Slovanského múzea A. S. Puškina, vktorom pracuje historička spoluautorka knihy Alexandra Lukáčová. Silný vzťah k Brodzanom nemal len rod Friesenhof a Oldenburg, ale aj samotní autori, ako o tom píšu v úvode svojej knihy. Táto skutočnosť predstavuje pridanú hodnotu celej publikácie odzrkadľuje osobitý záujem oboch autorov o problematiku.
Kniha o európskom rode v slovenskom svete predstavuje unikátny príspevok k dejinám šľachty. Autori Alexandra Lukáčová a Roman Holec odviedli precíznu prácu, ktorá sa odzrkadľuje vo vysokej kvalite a reprezentatívnosti publikácie. Príbeh rodu Friesenhof Oldenburg tak má veľa čo povedať nielen historikom či lokálpatriotom, ale aj širšej čitateľskej verejnosti, ktorá má záujem o dejiny strednej Európy.
Jana Magdaléna Májeková (1996)
Vyštudovala históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2019 pôsobí na Historickom ústave SAV v oddelení 19. storočia. Zaoberá sa politickými a sociálnymi dejinami Uhorska v 19. storočí.
