ղľáԾ
Mesto osamelosti Olivie Laing vyšlo vslovenskom preklade po prvýkrát vroku 2019. Tento rok prichádza Inaque s jeho druhým vydaním, ktoré bolo viac než len očakávané, keďže kniha zaznamenala medzi slovenskými čitateľmi značný úspech. Nové vydanie vrámci edície Cygne. Druhý pohľad sa od toho prvého líši tým, že už neobsahuje úryvky zrecenzií, ktoré knihu vychvaľovali na vnútornej aj zadnej strane pôvodnej obálky. Dôvod je jednoduchý – už to nie je potrebné, čitatelia kvality písania Olivie Laing dávno spoznali. Vydavateľstvo teda sminimalizmom nového vydania stavilo na istotu, rovnako ako aj sjeho paperbackovou podobou. Toto je presne tá kniha, ktorú si budú ľudia požičiavať, nosiť ju so sebou pri cestovaní adiskutovať onej vkaviarňach. Paperback jej pristane.
Ďalšou drobnou zmenou druhého vydania je zmena vmotte knihy. „Ak ste osamelý, táto je pre vás“ sa zmenilo na „Ak ste osamelí, táto je pre vás“. Jedno písmeno akoľko inkluzivity vsebe nesie! Teraz je už naozaj pre všetkých/všetky osamelých/osamelé. Prvé vydanie mala redaktorsky na starosti Martina Kubealaková asvoju úlohu zvládla výborne, vdruhom vydaní sa knej však pridal aj Ivan Adamec aknihe ešte viac starostlivosti rozhodne prospelo. Obe podoby knihy sa tešia skvelému prekladu, za ktorý je zodpovedná Aňa Ostrihoňová, avkusnej obálke zdielne Barbory Šajgalíkovej. Toto treba vyzdvihnúť najmä vsúvislosti so zahraničnými vydaniami, ktoré sa síce takisto poväčšine držia urbánnej tematiky obálky, ale ladia ju do farebných tónov, zatiaľ čo slovenská obálka zrkadlí ťaživosť témy aj tmavou paletou farieb použitej fotografie. Dominujú jej okná, ktoré sú pre knihu vmnohom symbolické. Vkapitole nazvanej Sklenené múry je materiál skla paralelizovaný spocitmi osamelosti: „Osamelosť bolí tak, ako vedia bolieť pocity, amá aj fyzické príznaky, ktoré sa neprejavujú, ale ukrývajú sa do uzavretých častí vtele. Čím chcem povedať, že osamelosť sa rozširuje ako ľadový mráz apriezračná ako sklo dusí apohlcuje.“ (s. 17) Symbol okna sa vtej istej kapitole znovu objavuje pri analýze Hitchcockovho filmu Okno do dvora, ktorý Olivia Laing označuje za hopperovský.
Vtom je špecifickosť Laingovej písania ajej pohľadu do sveta umelcov: necháva ich navzájom sa prestupovať, pomenúva existujúce súvislosti, ale hľadá aj nové, dosiaľ nezbadané. Ponára sa hlboko do života jednotlivcov akladie dôraz na kontext plný dôležitých detailov. Aj oznámych faktoch nám hovorí tak, ako sme ich ešte nikdy nepočuli, atak, že ich chceme počuť, že nás nanovo zaujmú: „Ak sa Warhol zrodil zalchýmie, základným kovom bol Andrej, neskôr Andrew Warhola, ktorý sa narodil vtaviacej peci Pittsburghu 6. augusta 1928. Bol najmladším ztroch synov Andreja, niekedy prepisovaného ako Ondrej, aJúlie Warholovcov. Rusínskych emigrantov zvtedajšieho Rakúsko-Uhorska adnešného Slovenska. Jazyková nestabilita, toto defilé meniacich sa mien, je základom prisťahovaleckej skúsenosti, ktorá od úplného začiatku spochybňuje upokojujúcu predstavu, že slovo apredmet sú bezpečne spojené. Prichádzam odnikiaľ, vyhlásil raz Warhol, odkazujúc na chudobu, Európu či mýtus otom, že stvoril sám seba, hoci mohol narážať aj na lingvistický priestor.“ (s. 45) Cez mozaiky životov umelcov ainých verejne známych osobností sa autorka približuje lepšiemu pochopeniu svojho vlastného života. Života vNew Yorku, ale aj života vosamelosti. Keď pocit osamelosti začneme do hĺbky skúmať, stane sa pre nás mestom sám osebe, spoznávame jeho súradnice, zákutia, vieme, ktorými jeho časťami je viac aktorými menej bezpečné pohybovať sa. Až raz sa vtom meste zabývame aprestaneme utekať sami pred sebou. Amožno stretneme Davida Wojnarowicza, ktorý nás odfotografuje, možno zazrieme Jeana-Michela Basquiata, ako skicuje obraz... keď sa zbadáme, na pár momentov nebudeme sami aani osamelí.
Mesto osamelosti je štúdiou prelínania sa subjektívneho prežívania jednotlivca sobjektívnym stavom skutočnosti. Autorka sa medzi týmito dvoma polohami pohybuje sľahkosťou. Vo verejnom diskurze často preberaný rozdiel medzi samotou aosamelosťou sa tu zotiera, akoby si oba tieto stavy zaslúžili rovnakú mieru našej pozornosti, len trochu iný prístup. Samote ajej zvládaniu či dokonca inšpirácii, ktorá znej plynie, môžeme vzdať poctu, zatiaľ čo vosamelosti by sme mali ľudí podporiť, utešiť ich autíšiť bolesť. Olivia Laing zvládla svojou knihou oboje.
Olivia Laing: Mesto osamelosti. Oumení byť sám
Preklad: Aňa Ostrihoňová
Bratislava: Inaque, 2023
