Vtretej (podľa autorových slov záverečnej) knihe oVincentovi nás Lukáš Cabala opäť zavedie do svojho Trenčína, vktorom sa týčia mrakodrapy apremáva metro, hoci tie už existujú akosi automaticky na pozadí mesta. Tentoraz sa pozrieme skôr do historického centra.
Antikvariátnik Vincent, nadšenec magického realizmu, rád fantazíruje. Jeho kamarátka a jediná zamestnankyňa Laura si na to za tie roky, čo sa poznajú, už zvykla. Hoci ju občas nahnevá, keď Vincent rozpráva jej malému synovi Oliverovi absurdnosti, pre ktoré má potom vškole problémy.
Jedného dňa im obom pred dverami pristane záhadná obálka spozvánkou na stretnutie Trenčianskeho knižného okrášľovacieho spolku, má sa konať vchate, ktorá však už vyše dvadsať rokov nefunguje. Ba uvidia pred ňou aj bernardína, ktorého si pamätajú zdetstva. Témou stretnutia je klesajúci záujem oliteratúru ačítanie – odpoveďou by mohlo byť zviditeľnenie čítania vo verejnom priestore: „Predstavte si takéto chlapa na stavbe, ako si počas desiatovej pauzy kdesi vtieni sediac na dvoch kvádroch číta Premenu.“ (s. 76)
Do tohto Trenčína prichádza izraelská novinárka Tamara Márer, ktorá pátra po svojich koreňoch. Zoznámi sa smaliarom Albertom aten jej predstaví miesta nabité zvláštnou nostalgiou. Vezme ju do hotela, kde sa platí iba československými korunami aobsluha je tam príslovečne nepríjemná. Ľudia si tam chodia užiť atmosféru bývalého režimu, no raz v noci Albert sTamarou zizby hotela zazrú vuliciach tanky.
Tamara sa zoznamuje sminulosťou mesta, vktorom kedysi žila početná aveľmi činorodá židovská komunita, prišiel však holokaust,arizácia atáto časť obyvateľstva načisto zmizla. Apredsa sa tu naje vSchneiberovej kóšer reštaurácii,kúpi si knihu v kníhkupectve Leopolda Gansela akoreniny upána Grossa.
Cabala predstavuje Trenčín zahalený minulosťou, či už dávnejšou, ktorú vyhladila druhá svetová vojna, alebo nedávnou, ktorej dozvuky pociťujeme dodnes, autor si povzdychne aj nad ničením priemyselných pamiatok, ktorého sme svedkami vsúčasnosti. Vidíme však aj Trenčín zahalený nocou či okorenený záhadou. Mesto mnohým dôverne známe tak ponúka nové pohľady – inšpirovali aj maliara Juraja Tomana, ktorý k textu namaľoval nočné scenérie čiikonické stavby a vystihol snovú atmosféru prózy Spomenieš si na Trenčín?.
Vknihe sa prelínajú nielen rôzne obdobia, ale aj mentálne svety – strata adeštrukcia historickej pamäti sa prepletá so spomienkovým optimizmom; praktická asčítaná Laura sa musí vyrovnávať smatkou, ktorá verí konšpiráciám aživí sa pránou. Aký je však rozdiel medzi ňou avečne fabulujúcim Vincentom? „Mama myslí všetko smrteľne vážne atých, čo jej neveria, považuje za hlúpych, zatiaľ čo Vincent si vymýšľa za pochodu azabáva tak prinajmenšom seba.“ (s. 65) Hlavné postavy však neberú nič smrteľne vážne acelá kniha je pretkaná úsmevnými až absurdnými príhodami zantikvariátu – dovolím si predpokladať, že mnohé sa zakladajú na autorovej priamej skúsenosti.
Cabala, sám fanúšik magického realizmu napríklad Cortázara či Borgesa, ktorých mená sa tu mihnú, opäť hladko prechádza medzi skutočnosťou afantáziou, medzi tým, čo bolo ačo by mohlo byť. Opakovane je tu silnou témou literatúra, hoci niektoré úvahy očítaní anečítaní pôsobia príliš didakticky, rovnako aj niektoré zamyslenia nad minulosťou. No práve autorova sčítanosť, tak ako vprípade prvých dvoch kníh oVincentovi (Satori vTrenčíne, 2020 aJar vJekaterinburgu, 2021), dodáva próze jedinečnú príťažlivosť arozširuje čitateľskú skúsenosť. Arovnako ako pri prvých dvoch knihách treba aj tu vyzdvihnúť jej vizuálnu stránku. Text aobrazy navzájom komunikujú aumocňujú tak zážitok zo zaujímavéhopríbehu.
Lukáš Cabala:Spomenieš si na Trenčín?
Artforum, Bratislava 2023