Voľné pokračovanie prvého dielu štúdií o modernom výtvarnom umení a jeho vplyvoch na iné druhy umenia je pokusom pregnantne analyticky naznačovať potrebu syntézy umenia. Preto aj záverečná kapitola o metateórii umenia, ktorá je objavným vyvrcholením knihy, je pre autora viac než len úsilím o dovŕšenie vedeckých teoretických ambícií na danom poli. Je preňho nástrojom principiálneho oslobodenia praxe od akéhokoľvek apriórneho dogmatizmu a bezduchej rutiny myslenia.