ղľáԾ
Komiks Marcela Beyera a ilustrátorky Ulli Lust zobrazuje posledné dni druhej svetovej vojny v nacistickom Nemecku tak osobne a nezvyčajne, že si budete klásť otázky a hľadať na ne odpovede pravdepodobne dlhé týždne po dočítaní.
Vydavateľstvo Brak prinieslo na Slovensko ďalší komiksový príbeh svetového formátu. Dramatickú a na čítanie pomerne ťažkú komiksovú adaptáciu románu nemeckého autora Marcela Beyera, ktorú do grafickej podoby upravila rakúska umelkyňa Ulli Lust. Kniha Hlasy bez ozveny: Príbeh zvukára nacistov ma vnútorne mimoriadne zasiahla. A tak mi neostáva nič iné, ako môj štandardne mierne odosobnený a čiastočne profesionálny štýl vymeniť za podstatne emocionálnejšiu osobnú výpoveď.
Nie je to prvýkrát, čo sa mi do rúk dostala náročnejšia komiksová literatúra. Pomerne nedávno som podobným štýlom na stránkach Knižnej revue popisoval a hodnotil autobiografický román Marjane Satrapiovej o jej detstve, dospievaní i dospelom živote v neslobodnom a vojnou zmietanom Iráne. A hoci aj v tom prípade išlo o hlboký duševný zážitok, Hlasy bez ozveny svojím príbehom a zameraním sa na dve konkrétne postavy nemeckých dejín v mnohých ohľadoch prekonávajú Satrapiovej Persepolis štýlom kresby aj rozprávaním.
Hermann a Helga
Konkrétne tu sledujeme život Hermanna Karnaua, zvukového inžiniera posadnutého zvukmi. Akýmikoľvek zvukmi. Jeho osobným životným projektom a vášňou je vytvoriť absolútnu encyklopédiu všetkých možných zvukov. Tomu sa venuje popri svojej oficiálnej práci, ktorej zadanie sa počas prebiehajúcej druhej svetovej vojny niekoľkokrát mení: ozvučovať prejavy samotného vodcu, zachytávať a nahrávať nepriateľské vysielanie priamo na fronte aj neľudské experimenty na vojnových zajatcoch a nahrávať prejavy Hitlerovho ministra propagandy Josepha Goebbelsa. A práve tu sa stretáva s druhou hlavnou postavou, Goebbelsovou najstaršou dcérou Helgou.
Kniha nám predostiera dva pohľady na vojnu. Karnau všetko vníma predovšetkým v rovine zvukov, a to až do takej miery, že sa od diania okolo seba dokáže maximálne odosobniť. Jeho výpoveď je v mnohých oblastiach chladne objektívna, no vmomente, keď ide o zvuky a ich vnímanie, stáva sa až nespoľahlivo subjektívnou. V častiach, ktoré rozpráva Karnau, sa rôzne zobrazenia zvukov často používajú aj v obrazovej rovine. Či už ide o nerovnomerné drážky šelakových platní, ktoré sa rozpínajú po Karnauovom svete, všadeprítomné rušivé zvuky husto pokrývajúce všetky okienka, ktoré mimoriadne vníma len on a nikto iný z jeho okolia, až po rôzne vlnky nádherne dopĺňajúce scénu vždy, keď Hermann vníma zvuky ako pozitívne, očakávané alebo vyslovene vyžadované.
V priamom kontraste je rozprávanie z pohľadu Helgy. To sa presúva omnoho väčšmi do vizuálnej roviny. Na rozdiel od vnútorného monológu, ktorý je viditeľný v častiach sKarnauom, nás pri Helge sprevádza naratív vo forme denníkových zápiskov. Tie často dopĺňajú fantaskné obrazy zaznamenávajúce bežný život v domácnosti Goebbelsových, to, ako deti v tejto napohľad privilegovanej rodine vnímali napätie medzi ich rodičmi, ako aj stále sa približujúcu vojnu v posledných dňoch svetového konfliktu. Helga sa často stráca vo vlastných predstavách, ktoré nám priamo ukazuje. Jej svet je omnoho farebnejší ako Karnauov, ale s postupujúcim konfliktom as jej stále väčším uvedomovaním si závažnosti situácie, v ktorej sa ako dcéra prominentného občana Nemeckej ríše bez vlastného pričinenia ocitá, sa farby z jej sveta vytrácajú a nahrádza ich stále väčšia a dusivejšia temnota.
Príbeh vrcholí v bunkri samotného Führera v posledných dňoch vojny, kde sa Karnau a Helga stretávajú posledný raz v živote. A tu vidno, ako rýchlo musela mladá Helga dospieť, keď sa vizuálne spracovanie oboch týchto liniek k sebe priblíži.
Príbeh, ktorý vám nedá spať
Najväčšia sila komiksu v príbehovej rovine je v tom, akým spôsobom zobrazuje udalosti druhej svetovej vojny na území Nemecka vzáverečných mesiacoch a týždňoch pred jej koncom. Karnaua a jeho konanie by sme mohli v akomkoľvek inom spracovaní bez štipky ľútosti odsúdiť. Komiks ho však nijakým spôsobom nedémonizuje. Zobrazuje ho ako človeka, ktorý robil sled rozhodnutí vedený jeho vlastným profesionálnym až osobným záujmom. Človeka, ktorého zápal nechápali ani jeho kolegovia vpráci, ktorý v podstate nemal žiadnych skutočných priateľov a vlastne o nich ani veľmi nestál. Azda len s výnimkou Helgy, s ktorou nadviazal zvláštne kamarátske puto. A hoci sú časti zobrazujúce neetické experimenty na ľudských subjektoch, ktorých sa Karnau zúčastňoval, mimoriadne nechutné aj z vizuálnej roviny a vzbudia vo vás minimálne silný vnútorný nepokoj, komiks tieto situácie nijako nehodnotí. Je na čitateľovi, ako sa ku Karnaovi a jeho konaniu postaví. Jeho vnútorný svet, myšlienky, motivácie a vnímanie okolia sú totiž na predchádzajúcich stránkach vykreslené tak dokonale, že vynášať akékoľvek súdy je mimoriadne náročné. Viac ako čokoľvek iné vo vás komiks vyvolá otázky, na ktoré budete aj dlho po dočítaní hľadať odpovede sami v sebe. Vnútorný nepokoj plynúci z nich len tak ľahko nezmizne.
Helgina linka je omnoho smutnejšia. Ako dieťa z mimoriadne privilegovanej rodiny musí v priebehu veľmi krátkeho obdobia pochopiť mnohé hrozivé skutočnosti vychádzajúce z náhlych neustálych zmien, súvisiacich s približujúcim sa frontom. Predovšetkým si postupne uvedomuje rolu vlastného otca v celom súkolesí nacistickej mašinérie. Nechápe síce všetky súvislosti, no uvedomí si to, čo jej mladší súrodenci pre ich vlastné šťastie nie. V čom a ako veľmi jej vlastní rodičia, a predovšetkým otec, klamú. V mnohých situáciách je k udalostiam okolo seba omnoho vnímavejšia acitlivejšia ako profesionálnym záujmom zaslepený Karnau. Jej život sa stále viac rozpadá a istoty, na ktorých stála jej predstava sveta, miznú. Kým Karnau má v živote stále otvorené možnosti a plány vychádzajúce z jeho povedomia o aktuálnej situácii aj v posledných dňoch bombardovania Berlína spojeneckými silami, podstatne mladšia Helga svoju budúcnosť a nádeje úplne stráca. Záver knihy, ktorý sa retrospektívne vracia k udalostiam posledných dní v bunkri, je mimoriadne skľučujúci.
Zničiť budúcnosť, rozdupať nádeje
Hlasy bez ozveny by som odporučil prakticky každému aspoň trochu vnímavému čitateľovi. Ukazuje totiž ľudí, ktorých zomlela spoločnosť a politika mocných v ich vlastnom štáte. Zbytočne nemoralizuje, nehovorí vám, čo si máte myslieť a ako si to máte myslieť. Mimoriadne zložité udalosti konca vojny a nemeckej spoločnosti v danom čase ukazuje z pohľadu dvoch diametrálne odlišných ľudí. Nás potom necháva, aby sme si aj vďaka historickej výpovedi upratali vlastné myšlienky, presvedčenia a svetonázory.
Hlasy bez ozveny sú komiks, ktorý na Slovensku potrebujeme teraz väčšmi ako inokedy. Nenásilným, ale razantným spôsobom totiž ukazuje, čo sa stane, keď sa kultúra začne zneužívať v mene falošnej národnej hrdosti či pokriveného patriotizmu. Keď niekoľko mocných zneužíva slová, prázdne reči, prejavy plné poloprávd a bezočivých lží v slepej egocentrickej túžbe po moci, až kým nakoniec nespáchajú čin najhorší – zničia budúcnosť vlastných detí a rozdupú všetky ich nádeje.
Hermann Karnau sa dožil vysokého veku. A hoci príbeh Marcela Beyera zobrazený kresbami Ulli Lust priamo nehovorí, čo si o ňom máme myslieť, ukazuje to, čo si nakoniec myslel o sebe.
Vo svojom minime sú Hlasy bez ozveny dramatickým historickým komiksom, ktorý v čitateľovi urobí vo vnútri taký bombový nálet, že po ňom ostane len zbombardovaný Berlín. Čo z neho následne poskladáte, ako ho pretvoríte a akú podobu mu dáte, je už potom iba na vás.
