��������

Pridanou hodnotou publikácie je aj pas M. R. Štefánika z roku 1905.

Podujatie moderoval Jaroslav Valent, šéfredaktor Historickej revue. Ako vyplynulo z diskusie, k napísaniu raného životopisu M. R. Štefánika viedlo Józsefa Demmela aj to, že jeho predchodcovia nevyužili mnoho prameňov vrátane dôležitých maďarskojazyčných dokumentov, a preto sa o jeho študentských časoch vytvoril plytký obraz mládenca trpiaceho v maďarskej puste. Autor v desiatich kapitolách knihy odkrýva a predstavuje mladého Štefánika ako zvedavého chlapca, syna a brata, priateľa a spolužiaka, dokonca nevlastného syna a časom aj zaľúbeného mládenca. Jeho prvou láskou bola Emília Chovanová. Kniha je plná pozoruhodných detailov. Napríklad maturitné vysvedčenie M. R. Štefánika nebolo vystavené v maďarskom jazyku, pretože sám Štefánik oň netradične požiadal v latinčine; maďarský originál je v Sarvaši. Bol to jeden z počinov, svedčiacich o tom, že vo vedomí Milana Rastislava Štefánika postupne dozrievalo presvedčenie, že slovenský pôvod a slovenské cítenie sú pre neho nezlučiteľné s uhorským vlastenectvom. Keď Štefánik na jeseň 1898 nastúpil v Bratislave na vlak do Prahy, neopustil len rodnú zem, Uhorsko, ale aj svoj gymnaziálny ideál. Kniha je obohatená aj o rodokmene rodiny Štefánikovcov. Z genealógie rodiny je pozoruhodné, že v bitke na Bielej hore (1620) bojovalo sedem súrodencov Štefánikovcov; šiesti padli a len jednému sa podarilo dostať sa domov a založiť si rodinu.

Ako uviedol autor, boje v rokoch 1848 – 1849 síce veľké politické výdobytky nepriniesli, ale pre príslušníkov slovenského národného spoločenstva sa stali základným generačným zážitkom.

Nadčasovým posolstvom knihy zostáva, že M. R. Štefánik je historická ikonická postava našich národných dejín, inšpirujúca terajšie aj budúce generácie.

Autorka fotografií: M.L.