ղľáԾ
Medveď je notoricky známy fenomén detského sveta od hraček až po umeleckú literatúru. Prečo práve medveď – zubaté zviera smohutnými labami ahuňatou kožušinou, zktorého ide strach? Prečo sa ho deti neboja?
Táto otázka je možno vhodnejšia pre psychológov, ale je zrejmé, že medveď ako plyšiak urobil v histórii detských hraček aliteratúry prelomovú revolúciu.
Svetoznáme medvede
Hoci medveď Margarete Steiffovej nebol jej prvou plyšovou zvieracou hračkou, keď sa vroku 1902 po prvý raz objavil na veľtrhu vLipsku, zaujal takmer celý svet. Vroku 1903 ho obchodník Herman Berg vyviezol do Ameriky, aby ním ohromil nového amerického prezidenta Theodora Roosvelta, ktorý bol medzi blízkymi známy ako Teddy. Sjeho osobou sa spája aj udalosť medializovaná vdenníku The Washington Post skarikatúrou populárneho kresliča Clifforda K. Berrymana. Pri slávnostnom love totiž prezident odmietol zastreliť medvieďa, ktoré preňho poľovníci prichystali priviazané dlhou slučkou. Roosvelt ho nielen odmietol zastreliť, alejednoznačne odsúdil strieľanie medveďov amedvedíc. Od tých čas patril kprezidentovi medveď ako atribút jeho dobroty apriateľskej povahy. Plyšovému medvedíkovi sa so súhlasom prezidenta začalo hovoriť „Teddy bear“.
Prvým medvedím literárnym hrdinom vo svete sa zas pravdepodobne stal Medvedík Pú anglického spisovateľa Alana Alexandra Milneho. Vroku 1920 sa autorovi narodil syn akrátko po jeho prvých narodeninách, keď dostal ako darček plyšového medvedíka, začala sa písať história Medvedíka Pú. Vtedy ešte nikto netušil, že sa dočká nevídaného svetového úspechu.
Slovenské ľudové medvede
Ale poďme na Slovensko. Vslovenských povestiach arozprávkach sa to medveďmi už oddávna len tak hemžilo. Erbová je vtomto kontexte հž zDobšinského rozprávok, kde dievčnu pred medveďou zverskou silou zachránila jej láskavosť, empatia aobetavosť. Zaujímavá je aj metóda hradného šaša zjednej zo slovenských povesti, ktorý zachránil zvolenského hradného pána pre útočacim medveďom expresívnym šašovským tančekom. Ako je známe, za tento hrdinský čn ho neminula odmena – hradný pán mu dal vystavať Šášovský hrad.
Autorské medvede
Medvedica zlegendárneho Smelého Zajka Jozefa Cígera Hronského zas vystupuje ako dominantná matka dvoch roztopašných detí, ktorá vzáchvate obranných emócií Zajka takmer zožerie, ale na príhovor medvieďat ho zoberie do služby. Ťažko povedať, čo už bolo horšie.
Neuveriteľný úspech zaznamenala aj knižka Môj macík, ktorá vznikla zikonického prekladu Márie Rázusovej-Martákovej zruštiny. Doslova sme si ju zdomestifikovali. Jeden jednoduchý deň dievčatka ajej macíka sa stal námetom pre harmonický, milý amiestami aj vtipný veršovaný príbeh. Stovky, ba možno aj tisícky slovenských detí, vrátane mňa v70. rokoch, chodievali so svojím veľkým plyšovým medveďom doslova všade – do obchodu, klekárovi akeby sa dalo, aj do školy. Bolo šťastím, že medvedí boom nezastihli roky sovietskej propagandy, ktorá vduchu racionalizácie azvyšovania poľnohospodárskej produkcie negovala adokonca zakazovala knihy pre deti, vktorých vystupovali chrobáčky, myšky ainá „háveď“, predstavujúca škodcov, čo sabotujú úrodu.
Legendárny ilustrátor matičného obdobia časopisu Slniečko aknižiek pre deti Jaroslav Vodrážka vjednej zo svojich autorských knižiek Macko Mrmláč valachom vytvoril vtipnú pastorálnu selanku, v ktorej medveď napriek heroickým stretom sodvážnymi salašníkmi, brániacimi svoje stádo, vystupuje ako vtipný protagonista slovenského frazeologizmu cap záhradníkom.
Aj Marianna Grznárová pri písaní svojej legendárnej knižky Maťko aKubko nezabudla na medveďa. Atiež nie hocijakého. Tento po nociach obchádzal salaš, ale napokon sa zkrvilačnej šelmy vykľul starý bezzubý medveď, ktorý sa zalizoval na žinčcu. Atak ho dvaja veselí dobromyseľní valasi zobrali do partie aza rúbanie dreva apasenie oviec mal macko oživobytie doživotne postarané. Spisovateľka mala skvelý zmysel pre humor avtipné paradoxy, ale jej rozprávka nie je len pre zábavu. Hovorí aj o láske kprírode ao empatickom harmonickom spolužití ľudí azvierat vich spoločnom prirodzenom prostredí.
Nevedno, č je to tým, že veľká časť staršej generácie spisovateľov pre deti pochádzala zvidieka azhorského prostredia, ale ich záujem ozvieratá aprírodu je evidentný. Príkladom je aj ďalšia legendárna autorka Krista Bendová. Jej Brumlíčkove rozprávky tvoria prvých osem rozprávok z nedokončeného tretieho zväzku Osmijankových rozprávok. Sú to rozprávky medvedíka, ktorý nemôže zaspať zimným spánkom, atak si sám pre seba rozpráva uspávacie rozprávky – oBertusovi Hubertusovi, omedveďovi Krepdešínovi aj o predobrom kráľovi Nanukodonozorovi a ďalších. Macko uspávač sa ani vtomto prípade neuchyľuje kžiadnym drsným praktikám, ale naopak.
Aj spisovateľ Rudo Moric, známy dobrodružnými lesníckymi príbehmi uja Bohdana Zpoľovníckej kapsy, zahrnul do svojho rozprávania neobyčajné zážitky s medveďmi. Vjednom znich – Omedveďovi, čo váľal kamene, píše: „Odistím guľovnicu achvíľu nepohnuto počúvam. Obďaleč zahrmoce kameň. Poďho ja za zvukom – atu vám medvedisko pracuje, až sa mu zkečky parí. Pozorujem zhúštiny so zatajeným dychom. Medveď naďabil na kameň acelkom po ľudsky zaprie sa doň prednými labami – až ho odvalí. Auž vyberá spod neho červíky achrobač... Keď som sa vracal kmiestu, kde som ho spozoroval, naschvál sa so spoločníkom zhovárame čo najhlasnejšie, nech medveď zavčasu ide kade-ľahšie.“ Nuž, dobre sa to číta, je zrejmé, že kedysi existovali aj poľovníci, ktorí dokázali prírodu vnímať srešpektom, pozorovať, preciťovať a nestrieľali hneď na všetko, čo vlese zašuští. Aj keď si myslím, že poľovačky, pokiaľ neboli zdrojom obživy, už aj vtedy zaváňali panskou zábavkou aneuspokojeným egom.
Najnovší medvedí hrdinovia
Kpochopeniu medvedieho fenoménu prispela aj spisovateľka Mária Ďuríčková srozprávkou Omedveďovi Demeterovi Danka aJanka dzá č Medveď vrukaviciach Ծž Nie je škola ako škola. Marta Šurinová vo svojej pôvabnej náučno-umeleckej knihe pre najmenších Keby som bol medveďom zas približuje deťom medvedí „režim dňa“ porovnávaním s tým, čo každé ľudské dieťa denne absolvuje. Vtitule Vianočka Udatný rozohral Juraj Raýman rozprávkovú feériu so zdravou dávkou irónie, humoru arôznorodých postáv, medzi ktorými nemôže chýbať ani šikovný medveď. Spisovateľka Zuzana Csontosová vložila motív medveďa do svojej fantazijnej rozprávky opriateľstve Tomáša a jeho spolužiačky Lindy Lebo medveď. Príbeh, zasadený do snovej zimnej krajiny, má všetky prvky rozprávky a zároveň preniká do sveta detí s Aspergerovým syndrómom. Medvedia tematika nie je zďaleka na ústupe ani vsúčasnosti, očom svedča ďalšie knižné tituly odnajmladšej autorskej generácie.
Verím, že na ústupe nebudú ani reálni medvedí protagonisti. Ich toľko medializovaná „premnoženosť“ je evidentne len priamou úmerou „premnoženosti“ developerov, ktorí svojou expanzívnou výstavbou zroka na rok posúvajú hranicu lesa ajeho prirodzených zvieracích obyvateľov vyháňajú tam, kam by sa im dobrovoľne vôbec nechcelo – kvidieckym a mestským ľudským sídlam. Vliteratúre pre deti amládež má medveď mnohopočetné zastúpenie vnajrôznejších podobách – od realistických až po tie fantazijné, rozprávkové, humorné... šٰ však hovoria oľudskom postoji kprírode, oúcte arešpekte, sakými sa knej máme približovať. Verím, že medvede vbudúcnosti prežijú – anielen vnašej literatúre pre deti amládež.
