ղľáԾ
Každý mesiac sa spolu sdesaťročným Floriánom zatúlame do. Florián nadovšetko miluje futbal a mangovú zmrzlinu, no baví ho študovať vlajky krajín, odkiaľ pochádzajú futbalové tímy. No a od vlajok to je už len na skok k mapám. Občas blúdi vgoogle mapách a hľadá, ako vyzerajú futbalové štadióny všelikde vo svete. Ale má rad aj papierové mapy aatlasy.Preto sa niet čo čudovať, že sa vnestráženej chvíli ponorí do maminho obrovského Etnografického atlasu Slovenska. V ňomspozná Easa, smiešneho kresleného pajka sklobúkom vo vyšívanej košeli.
Začítajte sa do decembrového príbehu aobjavte Floriánov tajný časostroj, ktorý pripravuje Verona Hajdučíková ailustruje Matej Ilčík. Želáme vám pokojné vianočné sviatky!
A je to! Biele na čiernom, šedivom aj strakatom. Nasnežilo. Konečne! Stalo sa to dnes ráno. Teraz môžu prísť aj Vianoce. Doma vystrihneme a nalepíme na okno papierové vločky. Jolanka je úplná vločková strihacia expertka. Na ponožky sa mi v kuchyni lepí med, škorica, vanilka aj všelijaké cestá, vzduchom namiesto prachu víri kakao a škola je útulnejšia a voňavejšia než zvyčajne.
Kým som nepoznal Easa a nezačal podnikať svoje tajné výpravy do Etnografického atlasu Slovenska, nepremýšľal som veľmi nad tým, ako vyzerali Vianoce kedysi. Bez čokoládových kalendárov, svetielok na každom kroku a prepchatých výkladov. Preto sa už neviem dočkať ďalšieho atlasového dobrodružstva. Toto je totiž teraz moja téma – horúca ako čokoláda! Mám milión miliónov otázok.
Super! Odpadol mi futbalový tréning, Jolana je v ZUŠke na klavíri, naši v práci. Dve hodiny času. Bez váhania otváram atlas a skáčem hlavičku smerom do minulosti. Johohó!
V atlasovom časovom prepadlisku dumám, čo ma tam dnes čaká. Kam dopadnem? Chystajú sa aj v atlase na najväčšie sviatky roka?
Ako vždy sa ocitnem rovno pred kamarátom Easom. Tentokrát na strane 77 snázvom kapitoly KALENDÁRNE OBYČAJE.
Eas vyzerá nezvyčajne. Na hlave má obrovskú huňatú baranicu, na rukách hrubé rukavice s jedným prstom. Ruky vnich vyzerajú ako pahýle ninja korytnačky. Bez tradičného pozdravu rovno spustí:
Veselé vianočné hody,
spievajme všetci koledy,
o tom, čo sa vskutku stalo,
že sa ľuďom narodilo Dieťatko.
„Florián, nasaď si baranicu, ber do ruky potrebujem na Vianoce reťaz?“ stál som pred ním ako puk.
„Môj milý Florián. To by si tu snami musel stráviť aspoň rok, aby som ti vysvetlil všetko o vianočných tradíciách v atlase. Ale môžem začať po troške aj hneď. Vprvom rade, dávno predtým, ako naši predkovia oslavovali Vianoce, slávil sa zimný slnovrat. Práve v decembri je Slnko najviac vzdialené od Zeme. Preto sú dni kratšie a večery a noci dlhšie. Starodávne sviatky, ktoré niekedy voláme aj pohanské alebo predkresťanské, teda oslavovali pohyb Slnka po oblohe.“
„Hotová vesmírna veda!“ vykríkol som nadšene.
„Neskôr, keď sa aj na našom území rozšírilo náboženstvo, ktoré sa volá kresťanstvo, splynuli tieto starodávne rituály s kresťanskými. A Vianoce, to sú narodeniny malého Jezuliatka. A tiež veľa zvykov, ktoré si naši predkovia natoľko osvojili, že sa nám dnes zdá, že sú tu už odjakživa. Teraz ideme koledovať alebo tiež vinšovať, oceľovať, polazovať, časítovať, kurinovať. Koledovanie je želanie blahobytu a zdravia po celý ďalší rok. Obídeme domy kamarátov, susedov a zaspievame im vianočné piesne, zavinšujeme sviatočné vinše. Napríklad: Vinšujeme vám celý rok, aby ste mali šťastný krok. Doma lásku, svornosť a úrody hojnosť.“
„To je pekné, Eas. Takáto básnička, či čo to je, sa mi páči. Ale načo je ti tá reťaz?“
„V minulosti chodili koledovať avinšovať najmä chlapci a muži. Asi nevieš, že keď prišla do domu na Štedrý večer dáka žena, hoci aj dobre známa suseda, všetci si mysleli, že je to bosorka. Návštevy žien vôbec neboli žiaduce! Vítaní boli najmä chlapci, ktorí prichádzali aj s reťazami, oceľou alebo rôznymi železnými predmetmi. Tým totiž prisudzovali magickú ochrannú moc reťaz, ideme koledovať!“
„Baranicu? Reťaz? Koledovať si? O čo? Eas, toto mi najprv vysvetli. Načo a každý sa tešil, keď v čase Vianoc mohol privítať takýchto koledníkov.“
„Celkom príma, keď si ľudia prajú pekné veci. Ale trošku šiši, keď si mysleli, že baby sú bosorky, nie? To by ma Jolanka alebo mama alebo kamoška Stelka asi pekne vysmiali, kebyže im toto poviem. Veď sbabami je sranda! My máme dievčatá aj vo futbalovom tíme a hocikedy kopú lepšie ako chalani.“
„Zaujímavá úvaha, Florián. Moderná. V tomto ma budeš musieť podučiť zasa ty.”
„Jasnačka, ale teraz mi povedz ovianočnom stromčeku. Už si ten svoj ozdobil?“
„Haha, vianočný stromček, to je absolútne horúca novinka! U nás sa tento zvyk začal šíriť až v 18. až 19. storočí. Tradícia stavať a ozdobovať vianočný stromček k nám prišila z Nemecka a Rakúska. Predtým sa počas tohto obdobia prinášali domov ovsené snopy, slamené ozdoby, zelené vetvičky či dokonca železné predmety. Dodnes sa v niektorých domácnostiach rozsýpa po zemi slama okolo štedrovečerného stola. A dokonca, aj tá kovová reťaz mala svoje miesto. Omotala sa okolo stola, železo slúžilo ako ochranný predmet a reťaz mala symbolicky udržať celú rodinu pokope.“
Hlavou mi vírilo veľa myšlienok a otáznikov, ale mal som pocit, že si ich už nemám kam ukladať. Na začiatok vianočného štúdia atlasu mi toto stačilo.
„Vieš čo, Eas? Poďme teda koledovať. O chvíľu už budem musieť ísť naspäť domov. Vieš, úlohy a mama zarobila cesto na medvedie labky. Dnes pečieme.“
A tak vstupujeme na mapu číslo 1 na strane 77 s názvom KALENDÁR VINŠOVNÍCKYCH PRÍLEŽITOSTÍ acelým atlasom sa nesie pokračovanie koledy:
Potme leží, nemá sviečočky,
na nebi mu svietia hviezdičky.
Ty, ktorý nám všetko dávaš,
chudobný si a nič nemáš,
پťٰ…
