��������

David Púchovský (1990) ešte ako študent žurnalistiky začal pôsobiť v online oddelení vydavateľstva Ringier Axel Springer a neskôr pracoval v Novom Čase. Zameriaval sa na exkluzívne témy, akými boli rozhovory so Slovákmi bojujúcimi na Ukrajine, rozhovor s Mikulášom Černákom, pátranie po troch unesených slovenských deťoch, ktoré sa mu po komplikovanom hľadaní poradilo odhaliť v Maďarsku a v Paname. Od začiatku reportérskej kariéry bolo cítiť jeho schopnosť pretaviť komplikovanú tému do čitateľsky príťažlivej podoby.

V rokoch 2017 – 2023 pôsobil v Prezídiu Policajného zboru, najskôr ako občiansky zamestnanec, neskôr ako policajt, ktorý si uchoval nekomerčný a hodnotový rozmer svojho písania. Keď napísal knihu Vojna na Ukrajine – Príbehy z hraníc (2022), celý výťažok z knihy šiel na pomoc utečencom. Od roku 2018 si systematicky vypracoval expertízu v inej – mimoriadne aktuálnej – problematike: hoaxy a obrana voči nim. Založil stránku Hoaxy a podvody – Polícia SR. Tá sa v priebehu piatich rokov stala najsledovanejšou antihoaxovou stránkou. Už po prvých statusoch stránka zaznamenala desaťtisíce videní a verných čitateľov. Získala aj ocenenia v anketách Úradnícky čin roka 2021, Unikátny PR počin Prokop 2021 a shortlist v rámci súťaže Zlaté pero 2023. Nasledovali veľmi úspešné kampane Hoaxy sa na mňa nelepia a Vytoč svojho podvodníka. Odhaľovanie hoaxov a dezinformátorov samotných však prinieslo aj zvýšenú viditeľnosť a množstvo útokov ad hominem. Po nich sa v konšpiračnom online prostredí objavili spochybňovania, profesionálne dávkované lži, vyhrážky a oficiálne sťažnosti na autora bez faktov a overiteľných dát.  

Učebnica kritického myslenia

Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa začalo ukazovať, že v Policajnom zbore už nebude môcť pôsobiť, a boj proti hybridným hrozbám môžu prebrať amatéri. Púchovský sa rozhodol, že napíše knižku o hoaxoch a dezinformačnej vojne na Slovensku. Výsledkom je skvelá príručka o tom, ako fungujú hoaxy, čo je ich podstata a aké sú možnosti obrany i prevencie. Cez osobný príbeh podal svedectvo o dezinformačnom svete, spolitizovaných manipuláciách a mocenských hrách. V čase, keď sa verejná diskusia dostáva do dlhodobej krízy, hlas rozumu a zodpovednosti sa ukazuje ako mimoriadne potrebný. Hlavne v prostredí neinformovanej polarizovanej a zneistenej verejnosti.

Knihu Republika hoaxu možno čítať ako vzrušujúcu detektívku, ako fantáziu z pokriveného sveta, ako učebnicu racionálneho a kritického myslenia, ale aj ako príručku obdivuhodnej osobnej a spoločenskej odolnosti v ťažkých časoch. Aj v najťažších chvíľach si autor zachováva humor a vtipný nadhľad. Tie dodávajú knižke neočakávanú silu. Text miestami pripomína opis neutíchajúceho zápasu medzi neinformovanými silami autoritárskej minulosti a – na druhej strane – silami, ktoré využívajú „zdanlivo nudné“ systematické overovanie, neustále a opakované skúmanie vynárajúcich sa mediálnych informácií. Tie sú v komentároch okorenené nadhľadom a sarkazmom. Knižka je písaná veľmi pútavo, s množstvom príkladov, ktoré si ešte pamätáme z denného spravodajstva, aj bizarných komentárov niektorých politikov a vynárajúcich sa „osobností“ dezinformátorov, ktorí si spočiatku len overovali, aké nepravdy a nezmysly strávi málo informované a často nekritické publikum.  

Autor sa odvoláva na výskumy Focusu, UCM a Globsec-u, ktoré zistili, že na Slovensku verí hoaxom „zarytým spôsobom“ dvadsať až tridsať percent populácie. Ak by sme pridali kategóriu „nalomených“, tak sa dostávame takmer k polovici obyvateľstva. Autor hovorí, že „napriek mnohým projektom, iniciatívam, občianskym aktivistom a odhodlaným úradníkom sa situácia nezlepšila. Hoaxy sme nedokázali poraziť ani uhrať s nimi remízu.” (s. 33) Či už sa týkali otázok migrácie, pandémie alebo vojny na Ukrajine.

Putovanie hoaxov

Veľmi užitočná je klasifikácia hráčov, ktorí sprevádzajú hoaxy na ich komplikovanej a rôznorodej ceste od ich zrodu až po moment, keď sa dostávajú k (zatiaľ konečnému) prijímateľovi.

Na začiatku reťazca je „autor“. Ten rozohráva hru hoaxu. Vie, že v jadre hoaxu je klamstvo, ťažšie overiteľný opis skutočnosti, niečo, čo ľudí prekvapí a často aj vystraší. Ľudia budú mať potrebu šíriť takéto tvrdenie a ostatných upozorňovať na hrozbu. Za autorom hoaxu môže stáť jednotlivec, ale aj skupina, špecializovaný útvar, často v zahraničí, ktorý sa orientuje na šírenie dezinformácií alebo misinformácií. Hoax má byť naformulovaný a uspôsobený tak, aby reflektoval plánovaný cieľ. Ten cieľ môže mať mocenský, ekonomický, vojenský alebo egoistický charakter. Napríklad, v prípade politického cieľa sa môžeme pýtať, prečo tak veľa hoaxov súvisiacich s pandémiou prichádzalo z Ruska. Ich cieľom bolo všeobecné rozšírenie chaosu, posilňovanie nedôvery voči inštitúciám, podpora odporu voči autoritám vrátane medzinárodných spoločenstiev.

Ďalším hráčom v rade je „Importér alebo poštár”. To sú aktéri, ktorí predstavia hoax mase. „Importér” dodá hoax na Slovensko zo zahraničných zdrojov. „Poštár” rozširuje informáciu zo Slovenska. Hlavným importérom hoaxov z Ruska je podľa výskumov ruské veľvyslanectvo v Bratislave. Denne ich vydáva viac ako desať, napríklad za rok ich bolo 4616, teda viac ako dodáva čínske veľvyslanectvo. (s. 180). Poštárom nemusí byť niekto konkrétny, často ide o anonymné účty, četovacie skupiny, fanúšikovské stránky. Najprv sa objavuje v rôznych jazykoch, ale často sa po úvodnej fáze začne prekladať do lokálneho jazyka (u nás do slovenčiny).

„Promotér” je lokálne známa individualita alebo skupina, ktorá zvyšuje dôveryhodnosť importovanej dezinformácie, keďže pozná slovenský kultúrno-spoločenský kontext a vie, ako treba hoax upraviť tak, aby bol atraktívny na Slovensku.

„Masu” tvoria koneční užívatelia hoaxu. Interné kroky, ktorými sa bude riadiť užívateľ hoaxu, sa týkajú iba jeho. Ak jednotlivec uveril obsahu hoaxu, bude sa ním riadiť. Externé kroky u konečného užívateľa môžu mať fatálne následky. Ako sme videli v prípade pandémie, človek, ktorý uveril hoaxom, ich začína šíriť, utvrdzuje o ich pravdivosti najprv seba a potom široké okolie, najprv nenápadne, potom stále nástojčivejšie až agresívne… To sa môže končiť sektárstvom, extrémizmom a stratou kritického myslenia.   

Kniha sa venuje obdobiu rokov 2017 – 2023. Autor chcel podať „svedectvo čias, ktorých sme sa počas pandémie a v začiatku vojny na Ukrajine dožili. Toto svedectvo bolo treba zachytiť. Ak by sme to nezachytili, možno by tomu o pár desaťročí už nikto neveril. Stovkám hoaxov uverila značná časť našej populácie.” (s. 31) V knihe sú aj opisy naivity, manipulovania ľuďmi, ktorí boli absolútne nepripravení na hoaxy a masívne dezinformácie. Podáva svedectvo o časoch, keď hoaxom naleteli aj skúsení a relatívne dobre vzdelaní ľudia.
Masívne sa šíril napríklad aj falošný prejav Vladimíra Putina, v ktorom sa objavili rôzne nezmysly. Údajne mal povedať: „Chcete znížiť počet ľudí na svete obetovaním nevinných duší a obetí vašej špinavej politiky! Neustále vymývate ľuďom mozgy vaším mainstreamom, bezostyšne a celosvetovo. Viem o vašich satanských plánoch zredukovať populáciu na planéte.” Údajný rozhovor pre talianske médiá bol šírený v rôznych jazykoch. Slovenská verzia presiahla 20-tisíc zdieľaní. Reálne tento rozhovor neexistuje. Putin ho nikdy neposkytol. (s. 124)      

Túto knižku sa naozaj oplatí čítať. Nielen preto, že je užitočná. Výborne sa číta, má šťavu.