Knihy Petra Stamma patria k najčastejšie prekladaným dielam súčasnej švajčiarskej literatúry. O preklady tohto významného autora do slovenčiny sa postaral Ján Jambor nie je to inak ani pri knihách pre deti Theo Marlen na ostrove Theo Marlen v džungli, ktoré vydavateľstvo Perfekt vydalo vo forme obojstrannej knihy.
Dobrodružstvá dvoch nedávno nájdených kamarátov sú v nemeckom origináli určené začínajúcim čitateľom, čo korešponduje aj so slovenským prekladom. Kniha je napísaná väčším písmom v krátkych vetách, ktoré symetricky i komplementárne sprevádzajú dominantné farebné ilustrácie.
Už pri prvom prelistovaní upúta práve prepojenie vizuálnej verbálnej zložky – hra s typografiou, text ako súčasť ilustrácie či zakomponovanie komiksových dialógov vo forme bublín sú príjemnou obmenou dvojstrán ponúkajúcich klasické rozloženie textu ilustrácií. Okrem bublín pripomínajú komiks aj ilustrácie rámované čiernymi kontúrami od Susanne Göhlichovej. Na rozdiel od komiksov sú však niektoré obrázky veľmi detailne prepracované detský čitateľ by pri nich vedel stráviť aj dlhší čas len pozorovaním, hľadaním súvislostí či dopĺňaním príbehu podaného textom.
Oba príbehy, ktoré táto publikácia 2v1 ponúka, nespájajú len rovnakí hlavní protagonisti: trochu spomalený jedináčik Theo, ktorý sa doma nemá s kým hrať, nápadmi fantáziou prekypujúca Marlen, bývajúca na opačnej strane od Theovho domčeka, to v paneláku „tak vysoko, že za oknom [...] lietajú lietadlá.“ Autor v oboch textoch pracuje aj s intertextualitou čitatelia sa tak prostredníctvom Thea Marlen dozvedajú základné informácie o dvoch klasikách dobrodružnej literatúry: Kiplingovej Knihe džunglí Defoevom Robinsonovi. Do tretice je výraznou črtou oboch príbehov zameranie sa na silu detskej fantázie. Deti dopravný ostrovček v ich mestečku (ktorý je na rozdiel od Robinsonovho ostrova plný odpadkov, čo môže slúžiť ako podnet k rozprávaniu sa o environmentálnych témach) dokážu pomocou vlastnej predstavivosti pretvoriť na opustený ostrov, okolo ktorého krúžia motorové žraloky (pre dospelých autá), zasadia si chlieb s maslom, aby im vyrástol maslový chlebovník, rozmýšľajú nad objednaním pizze pomocou dymových znamení a Robinsonov Piatok sa musí najskôr – pretože je sobota – uspokojiť s novou verziou mena, a to Včera. Pochopenie takýchto vtipov je pre začínajúcich čitateľov obmedzené, no môže poslúžiť ako podnet na rozhovor so skúsenejším čitateľom (rodič, učiteľ, starší súrodenec). Nemožno tu opomenúť autorov humor: „Theo sa hral sám so sebou na schovávačku. Ale vždy sa hneď našiel.“ / „Ja som tiež vyrástla medzi zvieratami [...]. Pochádzam z Belína.“
Kniha je určená málo skúseným čitateľom s obmedzenou slovnou zásobou, Stamm vysvetľuje ťažšie slová ako ԱԳú alebo kanibal svojskými definíciami detských hlavných protagonistov: „‚Kanibali sú niečo také ako vegetariáni,‘ povie Marlen, ‚len sú ich opak.‘“
Knihu charakterizuje zároveň odlišuje pozvoľné prechádzanie z reality do fantázie naopak, až sa môže stať, že oba svety splynú a detský čitateľ ich nevie rozoznať. Dospelí môžu sledovaním tohto procesu lepšie pochopiť fungovanie a silu detskej fantázie vrátiť sa sčasti do obdobia, keď sami prechádzali magickou fázou stretu reality a fantázie v jednom svete. Okrem uvedomenia si (ne)hraníc fantázie môže byť kniha nepochybne podnetom pre čítanie titulov, ktorými sa Stamm pri písaní inšpiroval. Vzbudiť záujem o čítanie ďalších literárnych diel bolo pravdepodobne aj autorovou intenciou. Treba veriť, že sa tento zámer podarí!