��������

Kdesi v Transylvánii sa upír Orlok dostáva do náročnej situácie. Chodiaci relikt dávnej doby, veľká hviezda filmovej legendy Friedricha Wilhelma Murnaua, zisťuje, že sa mu veľmi rýchlo stenčuje rozpočet. Spolu so svojím sluhom Igorom sa zamýšľajú, ako zohnať dostatok peňazí, aby pokryli grófove dlhy krvnej banke. Našťastie, dnešok ponúka prakticky každému nemálo možností realizovať sa prostredníctvom internetu. Crowdfunding ani kariéra influencera však Orlokovi nie sú po chuti a nostalgicky sa drží minulosti.

Mýtus kontra „alternatívne fakty“

Rozhodne sa teda vrátiť k niekdajšej hereckej kariére a jeho cesta vedie na Slovensko. Malá stredoeurópska krajinka s Oravským hradom, na ktorom sa nakrúcal film Nosferatu, je pre Orloka obrazom malebného ostrovčeka pohostinnosti. Navyše ide o pobožnú konzervatívnu spoločnosť, a preto dúfa, že sa v nej nájde aj dostatok panien, ktorých je v súčasnosti akosi pomenej. Orlok je však bytosť z iného sveta, v ktorom platili síce krvavé a surové, ale zároveň jednoznačne čitateľné pravidlá. V legendách, ktoré boli grófovým domovom, sa zreteľne rozlišovalo dobro a zlo – vzývali sa archetypálne hodnoty a jasne daný poriadok. Moderní ľudia, ktorých Orlok stretáva, však už neveria mýtom, ale marketingu, reklame, peniazom, virálnym videám a „alternatívnym faktom“.

Kto by sa bál strašidiel?

��Tvorcovia komiksu pracujú s motívom pokriveného hrdinstva – predstava o kladnom protagonistovi je obrátená naruby. Pôvodne krvilačné monštrum pôsobí pri troške nadhľadu a humoru v porovnaní s aktuálnou realitou takmer nevinne. Zdá sa, že strašidlá klasického hororu sa v chaose cynickej a pragmatickej doby stávajú obeťou zmätenia i výsmechu. Nedokážu pochopiť súčasný svet, v��ktorom sa nebezpečenstvo rafinovane maskuje. Krutosť, s akou sa Orlok v prítomnosti konfrontuje, tak pôsobí sofistikovanejšie. Prastarý upír má stále prevahu, nie však svojimi schopnosťami či silou, ale tým, že spoločnosť stratila schopnosť rozpoznať lož a manipuláciu. Orlok napriek všetkému neprišiel o svoju temnú charizmu a ako správny zloduch dokáže porozumieť aspoň jazyku predátora.

Dej je postavený na kontraste medzi Orlokovou idealizovanou predstavou o krajine a realitou dnešného Slovenska, zasiahnutého infláciou, korupciou i xenofóbiou. Zrkadlí dezilúziu mnohých ľudí, zažívajúcich tvrdý rozpor medzi národnými mýtmi a skutočným stavom spoločnosti. Odhaľuje, že zromantizované hodnoty, na ktoré sa kolektívne odvolávame, často naozaj neexistujú alebo sa vyprázdnili.

Unavená, vyčerpaná kultúra

Pri príchode na Slovensko sa Orlok stretáva s podozrievaním, opovrhovaním a snahou okolia ho oklamať či využiť. Nie je vnímaný ako hosť, ale skôr ako niekto, kto zavadzia alebo je potenciálnym problémom. Komiks reflektuje nárast xenofóbnych nálad – strach z cudzincov, nenávisť k prisťahovalcom, antisystémové postoje, konšpiračné myslenie a latentná agresivita vrastajúca do bežného života. Symbolické scény (hajlujúca babička na ulici, grafity proti imigrantom) poukazujú na to, ako rýchlo a ochotne ľudia prijímajú stereotypy. Xenofóbia tu nie je len doménou extrémistov, javí sa, že je „normalizovaná“. V rýchlo sa meniacom svete, kde sú tradičné hodnoty a systémy podrobované skúškam, nielen gróf melancholicky hľadá svoje miesto, ale aj Slovensko zjavne stratilo zo zreteľa vlastnú identitu. („Národné menu akcia! Pizza + borovička 7,50”). Kdesi medzi Orlokovým pitím skutočnej krvi a tragikomickým obrazom našej domoviny je vtesnaný komentár o stave súčasného umenia i tvorby.

Orlok sa nechcene pripája ku skupinke nezávislých filmárov, ktorí sú však zväzovaní systémom, kde sa všetko točí okolo komercie a kompromisov. Namiesto veľkého návratu na strieborné plátno sa ocitá v reklamnom kolotoči a spolu so sťažujúcimi sa mladými naivnými idealistami napĺňa predstavu „unavenej, vyčerpanej” kultúry. Ak sa totiž transformuje na rutinne vyrábaný produkt, spoločnosť stráca schopnosť kriticky reflektovať samu seba – stáva sa samospotrebovateľnou. V príbehu napokon niet hrdinov, iba ľudí, ktorí prežívajú v absurdnom systéme a karikujú jeho negatívne sprievodné javy. Autori nešetria nikoho, no zároveň v komikse svoje postavy (ani Slovákov ako takých) nedehonestujú, iba hyperbolizujú. Kniha má tak silný parodický tón – robí si žarty z influencerstva, reklám, virálnych trendov, politických sloganov, inštitúcií aj úpadku kritického myslenia.

Monštruózna spoločnosť

Nosferatu vo výsledku rozvíja motív „vysávania” ako širšiu metaforu pre sociálne, ekonomické a kultúrne mechanizmy. Hoci je Orlok groteskným fyzickým parazitom, ukazuje sa, že spoločnosť je na tom ešte horšie – všetci sa navzájom „vyciciavajú” aj bez potreby tesákov slávneho upíra. Nechýba tu čierny humor a všetko podčiarkuje minimalistický, takmer naivný čiernobiely vizuálny štýl. Úmyselne zjednodušená štylizácia odstraňuje akékoľvek známky prvoplánového strachu a umožňuje čitateľovi naplno vnímať absurdnosť situácií. Vzniká tu tak kontrast, ktorý svojou nevinnou estetikou a temnou tematikou zosilňuje účinok príbehu a mení klasický horor na miestami odľahčenú, ale predsa hlbokú satiru, okorenenú popkultúrnymi referenciami. Nakoniec vtipne, trpko, často i veľmi presne ����upozorňuje, že bez ľudskosti, súcitu a empatie sa spoločnosť sama sebe stáva monštruóznou. Nosferatu varuje pred absenciou schopnosti myslieť, rozlišovať a brániť skutočné hodnoty, aby sme sa potom namiesto ochrany pilierov nášho sveta nenechali nechtiac niekým vysať.

��