��������

Najskôr malý a plytký tok postupom kilometrov naberá na objeme a rozlohe, až kým odvážneho cestovateľa donesie do jeho vysnívanej destinácie – k domu starého priateľa v ústí do mora. V diele Myšiakova plavba po rieke Melvinová nadväzuje na svoje predchádzajúce dielo. Text, ktorý vznikol opäť pod taktovkou Williama Snowa, je skresaný na minimum. Autorka kladie dôraz na vizuálnu stránku svojho diela. Veľkoformátové a do detailov vykreslené ilustrácie zachytávajú nielen čaro a krásu prírody, ale čitateľom približujú aj atmosféru každej jednej riečnej zákruty, každého podstatného živočícha či vodnú rastlinu. Ilustrácie vyrážajú dych, čo podčiarkuje aj použitie viacerých otváracích okienok, niekedy dokonca aj na jednej dvojstrane. Výrezy odhaľujú príbytky a obchody jednotlivých živočíchov žijúcich popri rieke. Opäť tu však nastáva podobný problém ako pri predchádzajúcom vydaní, a to je odporúčaný vek čitateľov v spojení s kvalitou papiera. Kniha je určená pre deti od troch rokov, tlačená je však na klasickom tenkom kancelárskom papieri (otváracie okienka sú doslova odsúdené na odtrhnutie). Klasické tvrdé leporelo by pri osemnástich stranách knihy, z ktorých sú niektoré prázdne a venované tiráži, malo lepšiu „životnosť“.

Po otvorení diela na vnútornom prebale knihy sa nachádza pohľad na jazero, na ktorom plávajú kačky, husi a ostatné riečne vtáctvo. Niektoré lovia v hlbine vody, iné sa starajú o svoje mláďatá či si užívajú ľahkosť vodnej hladiny. Ani tentoraz nechýba mapa myšiakovej plavby po rieke, ktorá je však oproti predchádzajúcej knihe o dosť strohejšia a menej nápadnejšia.

Knihe sa dá vytknúť jedine text. Opäť ho je na stranách minimum. Maximálne štyri voľné verše na jednej dvojstrane popisujú dianie na obrázku. Text je však teraz skôr ťažkopádny a hlavne ochudobnený o ľahkosť poeticko-emotívneho vyjadrovania. Chýba mu iskra, záujem a padá do ťažkopádnosti opisu obrázka bez akéhokoľvek nápadu: ,,Na brehoch rieky je rušno. // Ja však pokojne veslujem ďalej. // Po oboch stranách stoja domy. // Polia a lesy už zmizli z dohľadu. //“ (bez paginácie) Je to veľká škoda, pretože po ilustrátorskej stránke je dielo prepracovanejšie než predchádzajúce, efektnejšie a detailnejšie. Domčeky vydier, hryzcov, bobrov či cukráreň ježka, líšky i loď piskorov sú vykreslené dokonale. Dokonca aj dážď sprítomňuje čitateľovi atmosféru sychravého a pochmúrneho dňa, ktorého je práve v danom okamihu súčasťou.

Hoci cesta trvá len dvadsaťštyri hodín, okrem dažďa a hmly deň vystrieda noc, bohato zarastené brehy s hýriacim životom jeho obyvateľov postupne strieda tŕstie a pálky až úplne zmiznú v nízkych trávnatých kobercoch. Tie vytláča aj neustále sa rozrastajúca a bujnejúca rieka, ktorá každou zákrutou, každým ďalším kilometrom naberá na sile.

Záver príbehu už nepotrebuje text, pred čitateľom sa rozprestiera nádherná delta rieky splývajúca s morom a nekonečnou vodnou hladinou. Nasledujú tri atypické strany: prvé dve opisujú život pri rieke, čitatelia sa viac dozvedia o konkrétnych zvieratách a rastlinách patriacich do povodia riek s priam až encyklopedickou presnosťou a drobnými ilustráciami. ,,Kačice divé, sliepočky vodné a lysky sú na riekach bežným javom. Rybáriky sa dajú spozorovať len veľmi ťažko. Sedia pokojne na konári alebo sa bleskovo ponárajú pod vodnú hladinu. Volavky sú majestátne vtáky, ktoré na plytčine trpezlivo čakajú na potravu.“ Takisto ponúka nápad na preskúmanie rieky s ohľadom na environmentálne princípy a zásady ochrany životného prostredia, keď každý dokumentovaný kúsok prírody treba v nepoškodenom stave vrátiť tam, kde sme ho získali. Aj vďaka tomu sa deti učia lepšiemu a šetrnejšiemu súžitiu s prírodou, vnímaniu svojho okolia a starostlivosti o živú i neživú prírodu: ,,Nezabudni sa k voľne žijúcim živočíchom správať láskavo a s rešpektom.“ Tretia záverečná strana knihy ponúka Myšiakovu výbavu na plavbu po rieke. V dômyselnom poradí sú tu vykreslené a vymenované veci, ktoré si Myšiak vzal na svoju vodnú plavbu a mohli by malého čitateľa zaujať a navnadiť ho premýšľať, prečo si dané veci zobral a čo všetko je vlastne na takéto ďaleké dobrodružstvo potrebné.

Napriek viacerým nedostatkom treba podotknúť, že podobné ručne kreslené ilustrácie s precíznymi detailmi sršiacimi láskou k prírode dnes už nájdeme málokde. Žiarivé farby, pokojná a milá atmosféra každej strany sú presne tým jednoduchým čítaním, ktoré každého čitateľa naplní pohodou, odpúta od problémov každodenného bytia. Prenesie človeka na chvíľu do pokojných vôd, kde sú starosti zakázané a plynutie času sa prispôsobuje rieke – je pomalé, farebné a plné zákutí, v ktorých sa oplatí zakotviť svoju loďku a zatiahnuť ju na breh.