��������

JÁN ZAMBOR (1947) pôsobí ako profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša všeobecnú poetiku, slovenskú poéziu 20. storočia z hľadiska historickej poetiky, španielsku a ruskú poéziu a i. Je autorom knižných liternovedných prác Ivan Krasko a poézia českej moderny (1981), Báseň a ticho. O poézii slovenských, ruských a španielskych básnikov (1997), Preklad ako umenie (2000) a Interpretácia a poetika. O poézii slovenských básnikov 20. storočia (2005), ktorá vznikala v rokoch 1997 – 2005 a prostredníctvom interpretačno-poetologických celkových a čiastkových pohľadov v novom osvetlení predstavuje poväčšine rozdielnych a poetologicky odlišných básnikov 20. storočia: I. Krasku, L. Novomeského, V. Beniaka, J. Silana, P. Horova, M. Válka, M. Rúfusa, J. Ondruša a I. Laučíka. Kniha je synekdochickým obrazom slovenskej poézie v minulom storočí. Ján Zambor sa predstavil aj ako autor básnických zbierok Zelený večer (1977), ����ǻ��������é (1980), Kôň na sídlisku (1983), Plné dni (1988), Pod jedovatým stromom (1995), Soprán dažďových kvapiek (2000), výberu z poézie Melancholický žrebec (2003) a Sťahovavé srdce (2007), tiež prekladov z poézie: ruskej (A. S. Puškin, M. J. Lermontov, V. Briusov, A. Blok, V. Chlebnikov, A. Achmatovová, M. Cvetajevová, B. Pasternak, G. Ajgi), ukrajinskej (I. Franko, P. Tyčyna, D. Pavlyčko), španielskej a hispanoamerickej (sv. Ján z Kríža, výber z poézie španielskeho baroka Zaľúbený prach, F. García Lorca (Cigánske romance, 2005), V. Alexandre, M. Hernández, J. L. Borges, J. Jorge Padrón) a českej (J. Seifert).