DzDzá
Jozef Schek
Zostavili Kornel Földvári a Fero Jablonovský
Bratislava, Fo art 2006
Tri generácie čitateľov nedajú na tohto karikaturistu ani dopustiť. Mnohí z nás sa až teraz dozvedeli, že jeho pravé meno je Jozef Babušek. Jožinka, dieťa svojich rodičov, vari najslávnejšiu postavičku slovenskej karikatúry, ktorá sprevádzala čitateľov Roháča v rokoch 1965 – 1988, však poznajú vari všetci. Práve tejto 85-ročnej žijúcej legende nášho komiksu je venovaná útla publikácia zostavená jeho priateľmi. A ako sa na takú knižku patrí, je v nej málo slov, zato tým viac kresbičiek, vari toho najlepšieho, čo si od tohto autora pamätáme.
Milan Vároš: Záhady nesmrteľnej milenky. Beethoven, ženy, Slovensko
Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2006
Skúsený autor literatúry faktu nám dokazuje, že aj o takej známej epizóde našich dejín, akou bol pobyt slávneho skladateľa na Slovensku, sa dá vypátrať množstvo doteraz nepublikovaných a zaujímavých faktov. Knižka obsahuje početné, u nás dosiaľ neznáme dokumentárne ilustrácie. Niekedy pôsobí trochu neprehľadne, ale čo je dôležité, neuberá jej to na atraktivite. Zaujímavé putovanie po Beethovenových stopách v Bratislave, Piešťanoch i Dolnej Krupej je krásnym svedectvom, že do týchto končín ho priťahovala najmä – láska.
-ech-
Hana Doskočilová: Diogenes v sude
Bratislava, Ikar 2006
Preklad Marta Moravčíková
Ilustrácie Gabriel Filcík, grafická úprava Jan Žbánek
Presne dvadsaťjeden príbehov ukrýva kniha, ktorá autorke vyšla v češtine už v roku 1987. Slovenský detský čitateľ sa dočkal teraz. Prerozprávanie dávnych a ešte dávnejších príbehov pre deti však v sebe ukrýva riziko zjednodušovania. Nakoniec, po prečítaní aj dospelý čitateľ skonštatuje, že zjednodušenie nemá nádych tragiky, je znesiteľné a motivuje deti k hlbšiemu záujmu o históriu, mýty a báje. Nad čím však „dospelák“ krúti hlavou, to je usporiadanie príbehov. Báje sa striedajú s príbehom o Waterloo či o Newtonovom jablku. Logickejší by bol chronologický sled. Štrnásty príbeh o Achillovej päte by tak mal predchádzať druhému o trójskom koňovi a podobne. Niektoré príbehy sú umelo spríbehované – napríklad príbeh o knihe Utópia. To však neprekáža – dieťa sa aspoň dozvie niečo bližšie o Thomasovi Morovi a okolnostiach vzniku zaužívaného úslovia – teda v tomto prípade: „To je čistá utópia.“ Prínosom knihy je tiež vysvetlenie menej známych termínov – povedzme „norimberský lievik“.
-msch-