��������

�����������Dz����Dz��

Mary Jane Clark: Nikto sa nič nedozvie

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005

Preklad Adriana Oravcová

  Súdna spravodajkyňa televízie Key News Cassie Sheridanová v snahe zvýšiť sledovanosť svojich reportáží, zverejní tajnú informáciu o jednej z obetí znásilnenia. Namiesto ocenenia však príde pohroma, lebo obeť spácha samovraždu, čo má pre Cassie priame následky: odsunú ju na vedľajšiu koľaj, ale ani tak v sebe nezaprie brilantnú reportérku. Pri reportáži o blížiacom sa hurikáne ju zaujme informácia o náleze ľudskej ruky na miamskej pláži, v ktorom vytuší zamotaný príbeh. Začne hľadať, sumarizovať poznatky, kombinovať, až sa jej skutočne podarí natrafiť na stopu sériového vraha. Škoda, že takéto Cassie existujú iba v románoch, občas by sa zišiel urobiť poriadok aj tu u nás: v realite.

-��č-

Vít Priesol: Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre

Žiar nad Hronom, Aprint 2005

  Monografia, ktorá svojím rozsahom nesignalizuje len bohatú históriu obce, ale aj seriózny zberateľsko-historiografický prístup k spracovaniu materiálu – štrukturovanosťou i metodickosťou, napĺňa očakávania čitateľa tohto žánru. Mapovanie všetkých troch pôvodných obcí – Banská Hodruša, Hodruša-Hámre a Kopanice – v historickom exkurze spätom s dominantným baníctvom a aj s tým súvisiacim sociálno-kultúrnym vývinom je pretkané detailmi, ktoré neunúvajú, naopak, oživujú čítanie a ilustrujú svojráznosť osídlenia a života ľudí.

-os-

Antonín Šplíchal: Traktor ide na pole

Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005

Preklad Ľubica Psotová

  Leporelá pre najmenších čitateľov sú v súčasnosti priam hitmi. Najmä vtedy, keď rodičia kúpia deťom knihu, ktorá sa celkom ponáša napríklad na auto či v našom prípade na traktor. Traktor ide na pole je farebne nápaditou, typograficky náročnou a dizajnérsky módnou publikáciou. Jej hlavný hrdina (Traktor) nás sprevádza všetkými ročnými obdobiami, aby nás zoznámil s hromadou zaujímavých vecí a činností, prináša aj šesť úloh, tematicky nadväzujúcich na celostránkové obrázky. Na obálke knihy je síce reč o „zábavných úlohách“, ale tu akiste ide skôr o želanie vydavateľa. Navyše, ako keby ich adresovali rôznym vekovým skupinám. A ešte čosi: Hoci je knižka určená najmenším, vonkoncom sa nenazdávam, že deti i dospelých treba kresliť tou istou zjednodušujúcou linkou. Takmer všetky postavy i postavičky majú totiž rovnaký výraz tváre, všetky sa navzájom podobajú na nerozoznanie.

-wa-