Nie je medzi nami veľa takých, ktorí sa tak zanietene a na profesionálnej úrovni zaoberajú ľudovou architektúrou regiónu, v ktorom žijú, ako rodený Bystričan Igor Krpelán, dnes už takmer polstoročie Oravčan. Pôvodom stredoslováka očaril severný región Slovenska, Orava, nielen krajinou, ale najmä jej drevenicami, ktoré sú s citom, múdro a krásne vkomponované do prírodného prostredia.
Fascinujúca je iste aj rozmanitosť foriem dreveníc, od jednoduchých až po náročné stavebné súbory (zhotovené najmä z dreva), ktoré si stavali už v dávnej minulosti jej obyvatelia, aby mohli prežiť, hospodáriť a prirásť tak k rodnej hrude.
Nadanie a talent sa nedá naučiť. Ten je od Boha, alebo sa dedí. Oboje získal Igor Krpelán a oboje rozvíjal štúdiom na priemyslovke, obohacoval sa najmä stavbárskou praxou a základmi stavbárskeho remesla, po príchode na Oravu pôsobil ako pamiatkar. Ako autor spomína: „Na Pamiatkovej správe som mal možnosť stretnúť sa s niečím, za čo sa domáci hanbili, ale ja som v tom objavoval úprimnú a nefalšovanú stavebnú kultúru.“
K tradícii v architektúre
Prvé stretnutia s ľudovou architektúrou Oravy ho primali spoznávať stáročné tradície klasického stavbárskeho remesla. I prostredníctvom ich tvorcov, alebo odkazov ich potomkov. Ďalej autor: „A mal som ešte to šťastie, že na Pamiatkovej správe pracovali skutoční majstri starých remesiel, a hoci som si nie dostatočne uvedomil šancu, niečo sa uložilo v mojej pamäťovej jednotke a začal som vnímať aj to, čomu som v prvom momente nerozumel.“
Tak, ako Dušan Jurkovič študoval a systematicky zaznamenával množstvo objektov valašskej architektúry, ich princípy a motívy rozvíjal vo svojej tvorbe až do moderných autorských diel, aj Igor Krpelán s pokorou a úctou pristupoval k bohatstvu tohto svojbytného regiónu Slovenska. Odkrýval na prvý pohľad tajomstvá, ale v skutočnosti to boli samozrejmosti a znalosti stáročnej stavebnej kultúry, ktoré moderná doba akosi nie je ochotná akceptovať a rozvíjať, ba dokonca ich až nepochopiteľným spôsobom často doslova neguje.
Kniha je logicky štruktúrovaná do štyroch kapitol. V prvej veľmi systematicky, a dôsledne zaznamenáva ešte existujúce relikty oravskej stavebnej kultúry v štyroch oblastiach tohto rázovitého regiónu, jedinečnosť krajiny a symbiózu objektov v nej. V tejto časti sa autor venuje tradičným formám ľudovej architektúry a stavebným princípom zdokumentovaným prevažne na Orave. Z domov zostavuje základný typologický rad, vychádzajúci z veľmi jednoduchého hmotového a dispozičného konceptu, ale s odlišným tvarovaním a výtvarným akcentovaním detailov, čím vznikajú rozdielne typy objektov štyroch častí Oravy. Krpelán sa podrobne venuje znalostiam a zručnostiam starých majstrov, dedeným z pokolenia na pokolenie. Jednotlivé detaily stavebného remesla nielen podrobne opisuje, ale aj graficky dokumentuje.
Slovom, no najmä obrazom
Ďalšie tri kapitoly považujem z hľadiska dnešnej situácie, ktorá nie je vôbec priaznivo naklonená zachovaniu ľudovej architektúry v pôvodnom prostredí, za najdôležitejšie. Sú mementom toho, že pri súčasných celospoločenských vzťahoch v rámci presadzujúcej sa globalizačnej vlny, spojenej s konzumným životným štýlom, nenávratne prídeme o toto nenahraditeľné kultúrne bohatstvo čo nevidieť. Poslaním tohto rozšíreného 3. vydania publikácie má byť celospoločenský apel najmä na vlastníkov a potenciálnych majiteľov nehnuteľností a pozemkov (riadiacich sa zväčša heslom: „Na mojom – čo najviac, za moje – za čo najmenšie, ale – ako ja chcem!“) až po verejnú správu na všetkých úrovniach, spravujúcu územia s takýmto hmotným kultúrnym bohatstvom. Dvadsaťsedem príkladov rekonštrukcií a revitalizácií pôvodných objektov a realizácie novostavieb inšpirovaných ľudovou architektúrou od autora a ďalších našich i zahraničných architektov sú dokladom toho, že sa to dá. Táto publikácia by mala byť popri zákonoch a vyhláškach povinnou výbavou stavebných úradov, patrične personálne odborne vybavených, a na stavebných či architektonických školách fundamentálnou súčasťou študijných osnov v prvých ročníkoch štúdia.
Nielen skvelá štylizácia textov, ale najmä vynikajúce kresby s autorskou výpoveďou a rukopisom sú spolu s obrazovými prílohami silnou stránkou celej knihy. Je to publikácia, ktorá určite osloví nielen širokú, ale i odbornú verejnosť.
Architekt Igor Krpelán svojim dlhoročným zástojom, bohatou projektovou činnosťou a osvetou v oblasti ľudovej architektúry nielen Oravy, sa u nás radí k rešpektovaným a uznávaným osobnostiam nielen vo svojom odbore, ale aj všeobecne spomedzi osobností z etnografie, folkloristiky, histórie kultúry – Karolom Plickom či už spomínaným Dušanom Jurkovičom počnúc. Má všetky predpoklady na to, ako sám hovorí, „byť užitočný a pokúsiť sa o upevnenie záujmu Slovákov o vlastnú kultúru. Jednou z vecí, ktoré by tomu mohli pomôcť, je táto kniha.“
Ivan Gürtler
