��������

Žurnalista a spisovateľ Michal Havran starší (1945) sa nikdy netajil svojím záujmom o zahraničnú politiku. Počas bývalého režimu pracoval ako zahraničnopolitický komentátor a publicista pre denník Smena a  takisto spoluzakladal denník SME. Kniha Agent s pasom diplomata (Marenčin PT 2014) je tak len určitým prirodzeným vyústením jeho profesijnej záľuby spájajúcej pracovné cesty so stretnutiami s  najvplyvnejšími politickými autoritami v  časoch, keď bolo cestovanie pre bežného smrteľníka absolútnym tabu.

Agent s pasom diplomata je však okrem rozprávania o skutočnom žurnalistickom „chlebíčku“ najmä príbehom Richarda Švehlu – autorovho priateľa a  československého diplomata, ktorý sa rozhodol prebehnúť na druhú stranu a spolupracovať s  americkou CIA. V  očiach mnohých teda zradil svoju vlasť. Švehla začal v  časoch Vasila Biľaka žiť priamo v  Spojených štátoch a  miestne úrady si jeho prácu mimoriadne vážili. A hoci sa do USA dodnes dostalo mnoho emigrantov, agentovo riskovanie na hrane života je predsa len trocha inou šálkou kávy...

Podrobnosti však už prináša samotná kniha a otázka, prečo sa diplomat rozhodol podstúpiť taký rázny krok napriek dobre rozbehnutej kariére a zázemiu, ostáva až do rozuzlenia záhadou i  pre samotného autora. Ten sa vydá na cestu za „veľkú mláku“, pretože odpoveď chce počuť priamo z úst priateľa Richarda. Havran neváha sadnúť do lietadla aj napriek tomu, že v ňom v minulosti takmer prišiel o život. Skrátka, zvedavosť vie byť pre novinára prekliato silnou motiváciou.

Príbeh je napísaný čítavým publicistickým štýlom. Havranovo žurnalistické pero vnáša do diela svojský akcent a  robí z  neho istú kroniku mapujúcu skutočnú novinársku prácu, ktorej dnes pomaly, ale isto odzváňa. Rušivým momentom je síce pomerne nedôsledná finálna korektúra textu, no téma bezpochyby zaujme a  ponúka vierohodnú exkurziu do novinárskeho prostredia a  diplomatických kruhov, ktoré sa chtiac-nechtiac navzájom prelínajú.

Michal Havran starší si ako žurnalista „pripil s Fidelom Castrom“, podarilo sa mu „podať ruku Billovi“, a hoci sám v knihe tvrdí, že „novinárstvo by malo byť povolaním pre určitú skupinu fanatikov“, vidno, že jeho zážitky sú nezabudnuteľné, a aj preto sa o ne rozhodol podeliť v knihe Agent s pasom diplomata.