ղľáԾ
Ismail Kadare: Aischylos, ten veľký smoliar
Bratislava, Kaligram 2006
Preklad Ľubor Králik
Ismail Kadare (1936), najvýznamnejší predstaviteľ albánskej literatúry, básnik, románopisec a esejista patrí od roku 1990 medzi početný zástup nominantov na Nobelovu cenu za literatúru, ktorí nemali to šťastie zavŕšiť nomináciu získaním ceny. Keď sa však vroku 2005 začala udeľovať cena Man Booker International, Kadare sa stal v silnej konkurencii (medzi nominovanými byli Ѳé, Roth, Kundera, Bellow, Grass, Lem) prvým víťazom. Jeho diela boli preložené do vyše 30 jazykov apublikované vo vyše 40 krajinách. Kadare je jedným zmála súčasných autorov, ktorých dielo sa neprekladá do angličtiny zjeho materinského albánskeho jazyka, ale zprekladu do francúzštiny. Vroku 1990, necelé dva mesiace pred definitívnym pádom Hodžovho režimu vAlbánsku, požiadal totiž vo Francúzsku opolitický azyl. Exil vo Francúzsku mu po prvýkrát vživote poskytol príležitosť vyskúšať si svoje literárne remeslo vpodmienkach slobodnej tvorby. Rokypobytu vParíži boli preňho mimoriadne tvorivé, priniesli mu ďalší úspech auznanie ako spisovateľovi píšucemu valbánčine ifrancúzštine. Vydal svoje súborné dielo vdesiatich zväzkoch, každý valbánskom afrancúzskom jazyku. Francúzska spoločnosť mu prejavila svoje uznanie asociovaným členstvom vAkadémii morálnych apolitických vied, najstaršej francúzskej inštitúcii zoblasti humanitných aspoločenských vied.
V slovenčine vyšli jeho romány Generál mŕtvej armády (Pravda 1983) aSpiritus (Slovart 2002).
Súbor esejí Aischylos, ten veľký smoliar sa zrodil z autorovej redakčnej a prekladateľskej činnosti pri príprave albánskeho vydania Aischylových tragédií. Kadare inšpirovanýdrámami gréckeho zakladateľa tohto umeleckého druhu sa zamýšľa nad rôznymi otázkami súvisiacimi sAischylovou tvorbou, životom, vtedajšími spoločenskými apolitickými pomermi, ktoré jeho tvorbu determinovali. Predstavuje si Aischyla vrozličných situáciách, uvažuje však aj opôvode gréckej tragédie,jej osude vneskoršom vývinovom období (Rímska ríša, obdobie stredoveku, renesancie anapokon novoveku) a predkladá vlastnú predstavu jej vzniku. Filozofujúc nad kultúrnym a spoločenským kontextom antickej gréckej kultúry všeobecne aliteratúry osobitne si Kadare všíma vzájomné ovplyvňovanie národov starovekého Balkánu. Ukazuje nám paralely irozdiely.
Niekedy nám Stredoeurópanom môžu jeho fabulácie pripadať ako trochu násilné usúvzťažnenie antiky kalbánskej histórii, folklóru, zvyklostiam či mentalite. Ťažko však nesúhlasiť snázorom, že Kadareho eseje Aischylos, ten veľký smoliar prinášajú hodnotné podnety pre klasických filológov, literárnych vedcov či teatrológov, ako aj pre všetkých záujemcov o historickú a kultúrnu problematiku Balkánskeho polostrova – nie veľmi vzdialeného, a predsa v mnohom neznámeho.
Michaela Geisbacherová
