ղľáԾ
Mysliteľ srdcom
Paulo Coelho:
Ako rieka, ktorá plynie...
Úvahy a zamyslenia z rokov 1998 – 2005
Bratislava, Ikar 2006
Preklad Katarína da Silva
Nová kniha rozprávaní, príbehov, spomínaní a úvah predstavuje akýsi prierez dielom svetoznámeho brazílskeho autora Paula Coelha. Zároveň ho predstavuje z inej, menej známej stránky, ako ho pozná slovenský čtateľ najmä vďaka románom Na brehu rieky Rio Piedra som si sadla a plakala, Piata hora, Veronika sa rozhodla zomrieť, Alchymista č Jedenásť minút.
V krátkych textoch z rokov 1998 až 2005 sa autor zamýšľa nad existenciálnymi problémami človeka, ktoré nás neustále zamestnávajú a pre Coelha samého sa stávajú stredobodom úvah a zamyslení.
Kniha je svojou podstatou filozoficky zameraná, navádza človeka uvažovať o problémoch ľudského bytia, spôsobe nášho bytia, ako aj nášho miesta vo svete, o našom poslaní ako jedinečného indivídua, ktoré zotrváva v hľadaní zmyslu svojej existencie. Preto možno Paula Coelha a jeho texty, aspoň podľa môjho názoru, vnímať v tradícii španielskej filozofie, ktorá sa sústreďovala na konfrontáciu duševného života a sveta a mala vždy bližšie k poézii ako k vede. Bola filozofiou každodenného života, akousi sumarizáciou praktickej životnej múdrosti, filozofiou ľudí z mäsa a kostí, ako to povedal Miguel de Unamuno. Táto živá a skutočná filozofia bola úzko prepojená s literatúrou (a práve aj vďaka tomuto prepojeniu sa takou stala) a jej prirodzeným a zrozumiteľným jazykom, ktorý sa do sŕdc ľudí vkráda ľahšie ako jazyk abstraktnej a systémovej filozofie, odtrhnutej od skutočného života.
Texty Paula Coelha sú akousi etickou reflexiou života jednotlivca a spoločnosti, sú plné mravných ponaučení, ako by sme mali žiť a čo by sme mali robiť, poprípade, čo dokonca robiť musíme. Významnou témou jeho úvah sú aj „druhé šance“, ktoré nám život ponúka, využité i nevyužité, ktoré poskytujú možnosť nápravy našich skutkov, pretože nikdy nie je neskoro na to, aby sme sa dokázali rozhodnúť správne.
Zozbierané príbehy a úvahy sú zhmotnením osobnosti autora v slove, zobrazením toho, čo autor prežil a o čom premýšľal. Knihu tvorí akési striedanie sa autorových zážitkov s mravnými, etickými a náboženskými úvahami, ktoré sa nesú v mene lásky a zázrakov. Zázraky podľa názoru autora existujú, nič nie je vecou náhody. Hlása toleranciu v mene lásky, pretože láska stojí nad všetkým. Príbehy a úvahy plné prirovnaní väčšinou konča nejakým mravným ponaučením. Výber tém je aktuálny, č už je to v trende publicistickom alebo internetovom.
Hoci sa mi Coelhove texty čítali veľmi príjemne, niektoré určte ostanú pre mňa nezabudnuteľné; sama ho spoznávam lepšie týmto spôsobom než prostredníctvom jeho románov; no niekedy akoby bolo cítiť istú nevypísanosť (čo pri množstve jeho kníh a publikácií nie je možné) a samoúčelnosť textov, akoby chcel nevyhnutne zaznamenať všetko, čo zažil, videl a počul. Životné múdrosti sú častokrát zabalené do klasickej škatuľky a pritom ich autor odmieta práve klišé, rovnakosť a sivý priemer.
Napriek tejto malej kritike kniha za prečítanie nepochybne stojí a niektoré príbehy vás určte „dostanú“, tak ako dostali aj mňa, a v každom prípade poskytujú dostatok dôvodov na zamyslenie sa, ako aj priestor na premýšľanie o človeku a jeho mieste na tomto svete, ktorý je, a pán Coelho by so mnou azda súhlasil, veľmi podivuhodným, zložitým, ale krásnym miestom.
Michaela Geisbacherová
