��������

Karen Farringtonová – Atlas svetových ríš

Bratislava, SPN – Mladé letá 2004

Preklad Mária Jakubičková

  Autorka sa podujala na obrovskú prácu, aby mladým čitateľom veľmi zaujímavo, atlasovou formou, teda prehľadne, s množstvom ilustrácií a rozmanitými vizuálnymi prvkami a s minimom textov poskytla v chronologickom a geografickom usporiadaní predstavu o tom, kto kedy vládol svetu. Z tohto zámeru – zaznamenať dejiny sveta ako dejiny najmocnejších ríš – vyplýva aj interpretácia jednotlivých historických udalostí či charakteristika vládcov. Moc jednotlivcov a ich túžbu ovládať a podrobovať ďalšie národy, neraz sprevádzanú krutosťou, prezentuje ako fenomén stability ríše a spoločenského poriadku. Naopak, obdobia, keď v mocných ríšach nastáva všeobecná prosperita, duchovný a materiálny rozvoj čo najširších vrstiev, neraz označuje ako chaos smerujúci k úpadku. Toto pravidlo neplatí vo všetkých ríšach a všetkých zemepisných šírkach. Nestabilitu mocností najčastejšie zapríčiňuje obrovské rozpätie podmanených území, ktorých hranice už nemôže vláda jednej krajiny ustrážiť.

  Ukrutnosťou a zároveň vojenskou autoritou a geniálnou taktikou sa vyznačoval napríklad mezopotámsky kráľ Aššurnasirpal II. (883 – 859 pred n. l.). Prvých šesť rokov svojej vlády sa venoval len bojom s vlastnými protivníkmi, aby zabránil ich povstaniu. Vzbúrencov v Týre potrestal tak, že ich dal zodrať z kože a jej kusy povešať na stĺp pred mestskou bránou. V čase, keď nebojoval proti povstalcom a rivalom, venoval sa poľovačkám na levy, vraj ich skolil až 450.

  Autorka v dvanástich kapitolách zaznamenáva na základe prelomových historických udalostí, so stručnou charakteristikou najmocnejších či najpozoruhodnejších vládcov, vznik, rozmach a pád svetových mocností. V prvej kapitole sa čitateľ zoznámi s poriadkom, aký panoval v Akkadskej ríši, neskôr po jej páde v Asýrii, a v Egypte za vlády faraónov. V nasledujúcich kapitolách nás prevedie Perziou, Rímskou ríšou, zavedie do rozkvitajúcej Indie za vlády dynastie Guptovcov, do pokojných čias čínskeho cisárstva za dynastie Chan, ktoré sa skončilo vraždením eunuchov. Cez Chazarskú ríšu a územia ovládané mongolskými chánmi sa prenesieme do militaristickej ríše Toltékov v mexickom údolí, do ríše Aztékov a Inkov až po ich úpadok po španielskej kolonizácii. Od umocňovania postavenia stredovekých európskych kráľovstiev smerujú nasledujúce kapitoly k novodobému rozdeľovaniu sveta. Sovietsky blok autorka predstavuje ako poslednú ríšu s uzavretou históriou.

  Atlas svetových ríš výberom faktov, ich usporiadaním a interpretáciou nemožno brať ako učebnicu dejepisu, ale ako vhodný doplnok, ktorý pomáha vytvoriť si plastický obraz o zaniknutých spoločnostiach.

–bá��–