Bankrot. Chcete prežiť? - Vladimír Strýček a kol. - Bankrot na mikro a makroúrovni

Bankrot na mikro a makroúrovni

Bankrot na mikro a makroúrovni

Vladimír Strýček akol.

Bankrot. Chcete prežiť?

Bratislava, Perfekt 2009

Ťažko by sme na Slovensku našli kvalifikovanejšieho človeka, ktorý by vedel ofenoméne bankrotu napísať lepšie ako Vladimír Strýček, konateľ spoločnosti Bankrot, s. r. o. Na tejto knihe najviac oceňujem jeho nadhľad alebo priam pokus o formulovanie bankrotovej filozofie v širšom kontexte. Nezaoberá sa len legislatívnymi č ekonomickými aspektmi bankrotu (teda podľa zákona konkurzu a vyrovnania), ale rozvíja pohľad na krach č bankrot aj zhľadiska neekonomických aspektov. Aj rozvod je bankrot, krach vzťahu dvoch ľudí. Po istých peripetiách zväčša vedie k novému začatku, ktorý môže byť (aj vďaka získaným skúsenostiam) úspešnejší. Podobne je to aj v podnikaní. Bankrot znamená vyrovnanie starých podlžností a pokus o otvorenie novej kapitoly v živote podnikateľa. Iste, podnikanie v tejto oblasti nie je bezkonfliktné, práve naopak. Aj konateľa spoločnosti Bankrot a autora tejto knihy viackrát vyšetrovali orgány čnné v trestnom konaní aprax, ktorú profesionálne vykonáva, by mu sotvakto závidel. Ale vráťme sa ku koncepcii knihy. Skladá sa z troch častí. V prvej sa autor zaoberá „filozofiou bankrotu“, pričom ho vníma nielen čsto v ekonomickej rovine. Druhá časť poskytuje vyčerpávajúci legislatívno-technický opis bankrotu (teda konkurzu a vyrovnania) podľa nášho zákonodarstva. Konkrétne skúsenosti z aplikačnej praxe tohto zákona by mali byť povinným čítaním pre exekútorov, konkurzných sudcov, ale aj podnikateľov. Mňa osobne najviac zaujala tretia časť knihy, ktorá reflektuje bankrot takpovediac na makroúrovni. Práve táto časť knihy je zčtateľského, teda aj laického pohľadu najatraktívnejšia .V časti Bankrot a kríza autor presne odhaľuje príčny a dôsledky súčasnej svetovej ekonomickej krízy. Keďže podobnými vecami sa sám zaoberám, musím autorovi zložiť poklonu nielen za obdivuhodné množstvo vedomostí, ale aj za schopnosť veci presne pomenovať a priblížiť širokej čtateľskej verejnosti relatívne zložité makroekonomické procesy zrozumiteľným jazykom, no na druhej strane bez akéhokoľvek skreslenia č prílišného zjednodušenia. Už nadpisy jednotlivých podkapitol: Stretnutie titanov – Keynes – kontra Marx, Svetová kríza a hypotekárny bankrot, Obamov socializmus a podvod na Wall Street, Enron, World com, Lehman Brothers č Krach štátu Island zaujmú. Hutné analýzy a konkrétne prípady poskytnú čtateľovi odpovede na príčny súčasnej globálnej ekonomickej krízy. Čo si však vážim najviac, je poznanie širšieho historického kontextu bankrotu ako spoločensko-ekonomického fenoménu. Autor približuje prvý obrovský krach v dejinách svetovej ekonomiky, takzvaný tulipánový krach v roku 1637, keď ceny tulipánových cibuliek v Holandsku vzrástli za mesiac aj dvadsaťnásobne a ľudia plní chamtivosti vymenili za ne často celý majetok. Keď bublina praskla, malo to obrovský vplyv nielen na zúčastnených špekulantov, ale aj na postavenie Holandska voč Británii. Od tých čas môžeme sledovať ústup Holandska z pozície svetového obchodného lídra a prepustenie tohto miesta Británii. Nakoniec ešte musíme spomenúť tvz. Ponziho schému. V roku 1920 chudobný taliansky emigrant vďaka nej vylákal od dôverčvých ľudí 20 miliónov dolárov s prísľubom, že ich zhodnotí o 48 %. Dnes to poznáme, ako pyramídové hry. Vdôsledku ich efektu aj unás mnoho ľudí prišlo v nebankových (BMG – Horizont č AGW) o svoje celoživotné úspory. Zdá sa však, že ľudstvo je nepoučteľné. Podvodníci, ako napríklad Bernard Madoff, sú aj dnes schopní okradnúť naivných, ale treba dodať aj chamtivých „investorov“ o nepredstaviteľných 50 miliárd dolárov. Systém, ktorý umožňuje zlyhania v takýchto rozmeroch, je chorý a treba ho urýchlene reformovať. Koniec knihy tvorí obsiahle interview autora pre časopis Trend, vktorom vysvetľuje niektoré „sporné“ aspekty čnnosti firmy Bankrot.

Kniha Vladimíra Strýčka je veľmi zaujímavým a poučným čítaním a sotva by sa našiel príhodnejší čas na jej vydanie. Verím preto, že sa dostane k čo najväčšiemu množstvu čtateľov.

Roman Michelko