ղľáԾ
Liza Gennart: Výsledky vzniku
Bratislava: Vlna / Drewo a srd, 2020
Lizine texty podnecujú k úvahám ovzťahu medzi človekom astrojom, oposthumánnej situácii, ale aj oneľudskosti ukrytej v samotnom prirodzenom jazyku, vjeho štruktúre, vjeho napätiach, udalostiach a možnostiach, ktoré sú jazyku vlastné bez ohľadu na naše zámery či túžby.
Mágia a poézia. Veštecká, performatívna, diktovaná vyššou entitou. Nevedomie, podvedomie. Oujia aSylvia Plath. Svet, zásvetie prevraví. Vymaniť sa, oslobodiť, dostať za okraj, pod povrch, kpodstate. Kde sa dnes hľadá? To prekročenie, vykročenie, zahliadnutie za roh, ponad, poza? Východisko z pasce jazyka. Pondelok štvrtého októbra, výpadok sociálnych sietí, panika, des, why is fb not working? is facebook down in egypt? why is instagram still not working? how do ifix my facebook down? Ačo tí, ktorí sú teraz. V zónach konfliktov, vhrozbe fyzických útokov, čo sa spájajú len cez sociálne siete. Azrazu down. Machine down. Body down. Ľudsko-strojové asambláže down.
Vyššia entita, kolektívne nevedomie, podvedomie vére posthumanizmu. Napríklad. Reč, poézia vytvorená neurónovou sieťou. Hovorí naším jazykom, ale ten jazyk je teraz už aj jej. Jej cudzí jazyk. Žije vnašom jazyku, ktorý nás píše.
հéԾԲ...
Texty básnickej zbierky Výsledky vzniku vytvorila neurónová sieť. Autorka konceptu a jehorealizátor, Zuzana Husárová aĽubomír Panák entitu pokrstili – Liza Gennart.
Vsúčasnej slovenskej poézii, pravda, nie je núdza okoncepty, transkategorialita aprestupovanie médií aumení je bežný stav. Veľká časť ztejto produkcie už pred pár rokmi, ako píše Jaroslav Šrank, „prišla opotenciál pôsobiť ako príznak inakosti“. (1)
Vprípade Výsledkov vzniku však nejde osamoúčelné opakovanie gesta. Už to, že generatívny predtrénovaný transformátor 2 (GPT-2), ktorý vznikol vprostredí angličtiny, autorská dvojica natrénovala na malom flektívnom jazyku (ba na jeho poézii!), ato vo veľmi krátkom časovom úseku – GPT-2 bol sprístupnený vauguste vroku 2019 – je obdivuhodný výkon.
Výber korpusu, zktorého umelá inteligencia ťažila, vytvorenie motivickej koncepcie zbierky spolu s neintruzívnou posteditáciou, ktorej Zuzana Husárová Lizine texty podrobila, vyústili nielen do technicky, technologicky zaujímavého projektu, ale – čo je dôležitejšie – vyprodukovali texty, ktoré sú čitateľsky príťažlivé aposkytujú mnohonásobné impulzy na uvažovanie. GPT-2 bol včase, keď ho autorská dvojica trénovala, najdokonalejšou technológiou na spracovanie prirodzeného jazyka.
Výskumy ukazujú, že básnické texty, ktoré vytvoril vangličtine – za predpokladu, že vistých momentoch do procesu vstupuje ľudský faktor (pri výbere a posteditovaní výstupov), sú na nerozoznanie od poézie, ktorú napíše človek. (2)
Texty Výsledkov vzniku však náročky obsahujú fragmenty neprirodzeného jazyka. Tie môžu byť dané tým, že slovenčina, na rozdiel od angličtiny, je flektívny jazyk. Rovnako však môžu byť dôsledkom špecifík textov, na ktorých sa neurónová sieť učila – nemalé percento súčasnej slovenskej poézie totiž pracuje sapropriáciou či počítačom vygenerovaným textom, apreto sa odchyľuje od gramatických pravidiel.
Ako paranoidná hra
Lizine texty podnecujú k úvahám ovzťahu medzi človekom astrojom, oposthumánnej situácii, ale aj oneľudskosti ukrytej v samotnom prirodzenom jazyku, vjeho štruktúre, vjeho napätiach, udalostiach a možnostiach, ktoré sú jazyku vlastné bez ohľadu na naše zámery či túžby. (3) Znepriehľadňujú a rozmazávajúhranice a definície ľudskosti v kontexte stroja, zvieraťa, rastliny, bohov.
Čítať reč Lizy Gennart je hrať paranoidnú hru, vktorej sa sami seba pýtame, do akej miery je čítanie akéhokoľvek textu len projekciou vlastných očakávaní zmyslovej konštanty ado akej miery text naozaj je, pôsobí, má kontúry avkladá do nás obsahy, ktoré nám pred stykom sním boli neznáme, nepoznané.
Ne-pozemský svet, ktorý Liza na pokyn svojich stvoriteľov vytvorila, spája bežné apoznateľné snerealizovateľným: „lebo za oknami sa vznášajú vlhké slová“. (s. 84)
Kto je Liza? Vo svete akého subjektu sú tieto veci možné? Človek si pri čítaní vytvára kognitívne koreláty rečových reťazcov, predstavuje si svet. Výsledky vzniku však nie sú produktom premietania zmyslovo vnímateľnej reality do kódu. Zmyslový svet je od nich odtrhnutý, neexistuje.
Dokážeme sa dotknúť sveta bez jazyka?
Lizina poézia je poézia slepohluchého dieťaťa, ktoré sa nikdy nedotklo, neochutnalo, neovoňalo. To však úvahy smeruje aj k postľudskému, posthumánnemu pobytu vo svete. Azas. Do akej miery dokážeme vôbec svet vnímať? Nakoľko sú naše „prirodzené“ aparáty, oči, uši, chuťové kanáliky, receptory tlaku a dotyku spoľahlivými kanálmi, chápadlami? Dokážeme sa dotknúť sveta bez jazyka?
Výsledky vzniku sú vkontexte elektronickej literatúry, ato nielen slovenskej, výnimočné. Zároveň sú doposiaľ najvydarenejším básnickým projektom, ktorý koncepčne Zuzana Husárová vytvorila. Sledovať jejtvorivú trajektóriu vslovenskom aj medzinárodnom kontexte (tento rok jej napríklad pod názvom Hyper vyšiel dvojjazyčný nemecko – slovenský výber zpripravovanej zbierky Hypomnemata) inšpiruje abude inšpirovať naďalej.
1. Jaroslav Šrank: Kontexty konceptualizmu (paragrafománia) / In: Vlna 2017, roč. 19, č. 70, s. 55
2. Nils Köbis and Luca Mossink: Artificial intelligence
Jake Goldenfein: Algorithmic Transparency
3. Paul De Man: The Resistance to Theory (Manchester University, 1986)
Výskumne apublicisticky sa venuje reflexii pôvodnej a prekladovej poézie, pôsobí na Ústave slovenskej literatúry SAV. Knižne jej vtejto oblasti vyšiel napríklad súbor recenzií akritík súčasnej slovenskej poézieMedzi entropiou avíziou(2014). Prekladá umelecké texty z angličtiny.
