ղľáԾ
Bratislava, Q 111 2010.
Ilustroval Miroslav Cipár
Po Knihe navydaj (2000) a Kamienkoch priceste (2007) sa kmalým čitateľom vypravila tretia knižka poézie predeti Valentína Šefčíka. Básnik Daniel Hevier onej povedal: „Konečne poriadna kniha naslovenskom trhu!“
Dielko vyšlo k 20. výročiu vydavateľstva Q 111 ahneď naprvý pohľad zaujme nenapodobiteľný kumšt výtvarníka Miroslava Cipára – nečudo, že sapodľa odbornej poroty zostavenej Bibianou aSlovenskou sekciou IBBY zaradilo medzi najkrajšie knihy jesene 2010. Šefčíkove básne nie sú klasické rýmovačky, hoci rýmom arytmike sanevyhýba. Jeho poéziu možno pripodobniť kHevierovej hravosti amodernosti, ale má ajsvoje odlišnosti voriginalite point či lyrických inotajov... SHevierom má spoločný i príklon ktextárčeniu populárnych piesní, takže už len táto poetická príbuznosť dáva určitú záruku kvality. Lenže Valentín Šefčík je v súčasnom povolaní učiteľ (aby smeboli presní – riaditeľ malotriedky na východnom Slovensku) apriznáva, že si účinok svojich básní overuje na žiakoch: zarecitovaním alebo prostredníctvom školského časopisu. Učí vBertotovciach, kdespolupracuje aj smiestnou mužskou speváckou skupinou, takže by sa o ňom dalo povedať, že istým spôsobom novodobo stelesňuje typosvetového aintelektuálne zdatného učiteľa, aký pamätajú starí aprastarí rodičia. Toznamená poznať aj túžby aradosti detí alebo tých skôr narodených acitlivo ich vnímať. Azda ztohto poznania vyviera aj ohňostroj nápadov vjeho tvorbe. A možno to jezase dôvod, prečo sa už dnes Šefčíkova poézia ocitá vo výberoch mladšieho astaršieho žiactva prirecitačných súťažiach.
Valentín Šefčík má, pochopiteľne, pravdu, aktvrdí, že vnímanie detí je iné akodospelých. Dôvody obľúbenosti poézie predeti sú ovplyvniteľné skupinovými kontextmi. Akste mimo skupiny (napríklad prevek alebo iný životný štýl, odlišné poznatky), snaha porozumieť bude stále narážať nanevyslovené hranice. Jeden prípad za všetky: Šefčíkova detsky vynaliezavá báseň Kukurica, vktorej poľnohospodársku plodinu všetci ospevujú, evokuje v tých skôr narodených známu groteskne oslavnú báseň Kukurica krásavica. Tento príklad však symptomaticky naznačuje, že voviacerých autorových básničkách vyčítajú starší iné paralely ametafory, než ichmladší čítajúci priatelia. Akoby dospelí videli hlbšie doautorovho tvorivého zákulisia, čo jeale možno lenumne podanou ilúziou.
Napriek rôznym presahom autor zbytočne nedribluje s tajomstvami, sdetským čitateľom hrá otvorenú priamu hru. Tak nám treba, nemáme zbytočne hľadať duchov vskrini prejednoduché vtipné hračky. Alebo inakšie – basta fidli.
