ղľáԾ
O svete v ére postturizmu
Rasťo Ekkert: Bláznivá cesta okolo sveta za 80 dní (iná machrovina), Bratislava, SPN - Mladé letá 2006
Známy reportér – svetobežník, Rasťo Ekkert, sa s riaditeľom televízie JOJ Milanom Kňažkom stavil o vlasy, že za 80 dní precestuje svet, presne tak ako hrdina románu Julesa Verna Phileas Fogg. I keď cestoval trochu zmenenou trajektóriou zapríčnenou katastrofou na pašeráckej lodi smerujúcej zo Saudskej Arábie do Indie, cestu napriek neustálym komplikáciám a meškaniu stihol absolvovať za stanovených 80 dní. Presnú trasu opisovať nebudem, napokon, zvedavejší čtatelia (aspoň tí, ktorí majú doma televízor) ju mali možnosť sledovať v krátkych televíznych vstupoch.
Kniha je napísaná formou cestopisného denníka. Z tejto najtradičnejšej autorskej pozície Ekkert stručne opisuje svoje prchavé dojmy z ciest. Uvedomuje si, že jeho cesta nie je len o cestovaní, ale predovšetkým o televíznej zábave. Často cynicky komentuje finančne, fyzicky i psychicky namáhavú púť po stopách známeho románového hrdinu. Tento postoj (v odbornej literatúre sa nazýva postturizmus) ho stavia do opozície voč tradíciám lyricko-meditatívneho cestopisu – na Slovensku sa začal udomácňovať až koncom 90. rokoch ako oneskorená odpoveď na postmodernu charakterizovanú pojmami, ako kultúrny relativizmus č multikulturalizmus.
Ekkert si podobne ako iní súčasní (nielen slovenskí) autori cestopisov nedáva obrúsok pred ústa a bohorovne vynadá rovnako Arabovi, ako aj Američanovi, Indovi alebo Japoncovi, pokojne znenávidí miestne zvyklosti a tradície, pohrdne ponúkanou špecialitou č falošným priateľstvom za pár dolárov, nehovoriac o frflaní nad radostným okrádaním v bočných uličkách alebo priamo na verejnosti za tichého súhlasu davu.
Efekt postturizmu je pri byrokracii v tzv. treťom svete a nezrealizovateľných požiadavkách Európana č Američana na infraštruktúru, služby, rýchlosť, presnosť, cenovú transparentnosť a zrozumiteľnosť, pochopiteľný, žiaľ, pre súčasné politické a intelektuálne elity je tento postoj nepredstaviteľne iritujúci, ba priam politicky nekorektný. Elity sa s podobnými, pre cestovateľa a turistu každodennými, problémami boriť nemusia, preto ani len netušia, koľko vžitých predsudkov a pretvárky sa pri „stretoch kultúr“ na oficiálnej úrovni, na hranici a na colnici, č pri zrážkach „iných“ s „inými“ v hosteloch, baroch a reštauráciách, skrýva.
Napokon, podobné postoje sa nevyskytujú už len v cestopisoch o „exotických“ krajinách, ale aj o našich najbližších susedoch. Turizmus ako prejav masovej kultúry par excellence prináša do cestovania a cestopisnej literatúry nové negatívne stereotypy: na jednej strane sa vytvára obraz cestovateľa – hlupáka, ľahkej koristi, z ktorej treba vytĺcť čo najrýchlejšie čo najviac. Na druhej strane vnímame sexturizmus, zneužitie moci a peňazí, a oveľa častejšie pocit „kultúrnej nadradenosti“ a „právnej nedotknuteľnosti“. Ekkertova Cesta okolo sveta zachytáva súčasný svet v pestrosti jeho prejavov: rozhodne sa ju vyplatí prečítať.
Patrik Oriešek
