ղľáԾ
Jean Guitton: Boh aveda, Bratislava, Lúč 2006, Preklad Mária Gálová
í Libri Europae prináša vrámci vydavateľstva Lúč tituly, ktoré sa vyrovnávajú so zásadnými náboženskými otázkami súčasnosti prostredníctvom odpovedí prameniacich vo vedeckom bádaní. Pre knihu rozhovorov francúzskeho kresťanského filozofa Jeana Guittona so súrodencami Bogdanovovcami, teoretickými fyzikmi, sa ústrednou stala myšlienka hľadania Božej prítomnosti vo fyzikálnych avesmírnych zákonitostiach. Séria dialógov sjednotlivými úvodmi sa ukazuje ako vhodná adresná forma na prezentáciu náročných poznatkovo mikro- amakrosvete io abstraktných modeloch kozmológie posledných desaťročí 20. storočia (pôvodné vydanie knihy je zroku 1991). Kapacita replík akurát stačí na jasnú astručnú argumentáciu ana podstatné informácie, čo čitateľovi umožňuje rýchlu orientáciu vproblematike, oktorej by sa inak dozvedal postupne aoveľa dlhšie až zniekoľkých esejistických alebo odbornejších kníh. Informačná bohatosť sa tu šikovne zladila svysvetľujúcou funkciou. Atak sa vlastne všetkým trom aktérom podarilo brilantne odkryť za obyčajnou realitou neuveriteľne tajomný vesmír, čo je zaiste prísľubom strhujúceho čítania pre všetkých hľadajúcich...
Kompozičnú os textov vytvára bežný okruh tém každej modernej kozmologickej práce postavenej na hypotézach a zisteniach teórie relativity a kvantovej fyziky; patrí sem big bang, elementárne častice, komplementárnosť častíc avlnenia, vznik života, výskum priestoru, času, hmoty, hmotných polí,energie, atiež charakter vesmíru ajeho osud ipostavenie človeka vňom a, samozrejme, súvislosti s Transcendeciou. Nezabúdajme na to, že televízne diskusie spodobne vytýčenými hranicami patria medzi najsledovanejšie programy! Našich troch knižných diskutérov spája zmierňujúci vzťah medzi vedou avierou – ich interpretácie vyúsťujú v prekrývaní duchovného ahmotného sveta, ana základe tohosmerujú k novej teórii poznania, k metarealizmu. Predstavujú ho ako budúcnosť poznania, ako „najvyššiu fúziu medzi hmotou, duchom arealitou“ (s. 113). Metarealizmus je užšie spojený so spiritualizmom ako smaterializmom, sidealizmom skôr ako srealizmom, zároveň však odbúrava ich protirečenia. Najsilnejšie dôvody nachádzajú vsubatomárnych kvarkoch, ktoré sa neriadia klasickými predstavami o objektívnosti a determinizme, ale správajú sa ako abstraktné veličiny – nadväzuje na to pojem kvantové prázdno, vktorom sa doslova zničoho rodí niečo. Najmenší dielik reality sa však nájsť nedá: hmota vychádza znehmotného, zinterakcií vibračných polí, za ktorými stojí ich usmerňujúca informácia: „celý vesmír je akoby naplnený inteligenciou azámerom“ (s. 78). To tiež potvrdzuje argument o prítomnosti kozmologických konštánt platných vcelom vesmíre, odetailných pravidlách štruktúry neživej a živej prírody, aj oprítomnosti celku vkaždej časti, tzv. holografický vesmír. Krásne úvahy vyplývajú zKodanského chápania aktu pozorovania v kvantovej teórii: sám pozorovateľ (jeho vedomie) určuje existenciu pozorovaného objektu. Ak sme teraz vedomím vesmíru, kto ho pozoroval pred nami, aby mohol vôbec byť?
Mnohí kozmológovia afilozofi neuznávajú takéto argumentácie anechcú miešať fyziku sBohom – nechcú sa dostať do pozície, že vytvoria „Boha medzier“, teda Božiu prítomnosť vsadia do tých častí fyzikálnych teórií, ktoré inak nevedia vysvetliť. Pravdou je, že naša trojica mysliteľov uplatňujúc deizmus použila antropický princíp, azneho vyplýva, že všetko je akosi „naštelované“ pre nás; svetoznámy Hawking to sformuloval nasledovne: Vidíme vesmír taký, aký je, pretože existujeme. Toto je však už vstupenka knekonečným diskusiám, ktoré prebiehajú na mnohých fórach, od odborných až po nezáväzný chat. Ak sa neobávate vedomostných vrások, potom vás kniha zvydavateľstva Lúčdokáže osloviť. Je to famózne dobrodružstvo, vktorom sú zázraky skutočné askutočnosť zázračná.
Radoslav Matejov
