ղľáԾ
Nigel Cawthorne
Bosorky ačarodejnice. Dejiny prenasledovania
Bratislava, SPN – Mladé letá, 2008
Po Viliamovi Apfelovi ajeho knihe Čas služobníkov diabla (Matica slovenská, 2008) prichádza na slovenský knižný trh ďalšia publikácia týkajúca sa čarodejníctva od Nigela Cawthorna: Bosorky ačarodejnice. Dejiny prenasledovania (Mladé letá, 2008). Tentokrát úspešný autor kníh Najväčší tyrani adiktátori vdejinách, Najväčší vojvodcovia vdejinách, ale ikontroverzných publikácií Sex alásky pápežov, či Sex alásky prezidentov obrátil svoju pozornosť na historicky staršie obdobie 15. – 17. storočia. Kniha predstavuje súpis autentických procesov čerpajúci zo súdnych zápisníc, písomných svedectiev, listov, priznaní a zápisov zvypočúvania mučených osôb. Sám autor pripomína, že svoj názor na dobové procesy vtexte neuvádza, aby neovplyvnil čitateľa.
Publikácia je systematicky rozdelená na kapitoly zachytávajúce jednotlivé krajiny, vktorých prebiehali krvavé procesy proti údajným čarodejniciam. Začína Anglickom, spomenie tiež smutne známe americké mestečko Salem, pokračuje Francúzskom, kde autor neobišiel príbeh Jany zArku, Nemeckom, Škandináviou, Španielskom, Talianskom, Škótskom, Írskom akončí Normanskými ostrovmi. Všetky spomenuté krajiny boli známe tvrdými bojmi proti bosoráctvu. Jednotlivé procesy sú v kapitolách zaznamenané sfaktografickou presnosťou, nechýba presný dátum amená všetkých zúčastnených. Príbehy sú doplnené fotografiami, rytinami, či maľbami. Autor sa zameral predovšetkým na pasáže, ktoré sú príťažlivé pre čitateľa – obžaloba, bosorácke činy, týranie, smrť. Dôvody, pre ktoré boli „čarodejnice“ týrané aneskôr usmrtené boli viac než absurdné. Týranie bolo premyslené tak, aby sa iten najstatočnejší človek priznal klietaniu na metlách, urieknutiam, či k sexuálnym orgiám sdiablom. Smrť predstavovala vykúpenie. Neprávom obvinení boli samozrejme predovšetkým ľudia zokraja spoločnosti. Zo smrti obvinených žobrákov, mrzákov arozvedených žien získala cirkev nemalé statky. Procesy sa však vymkli spod kontroly inajvyšším cirkevným hodnostárom apanovníkom. Napríklad španielska inkvizícia bola taká krutá, že proti nej zakročil sám pápež. No neuspel asám bol obvinený zčarodejníctva.
Najzaujímavejšia atrochu odlišná kapitola zCawthornovej knihy nesie názov Pôvod honby na čarodejnice. Vnej sa vysvetľuje pôvod čarodejníctva, ktoré vzniklo vkrajinách Stredného východu, no vtomto období sa akceptovalo ako bežná súčasť života. Trestali sa len tie čarodejnice, ktorých cieľom bolo ublíženie iným ľuďom. Autor tu spomína irád templárov, manichejcov, valdéncov akatarov, ktorých ziskuchtivá cirkev považovala tiež za kacírov. Cawthorne vtejto kapitole venoval dostatok priestoru príručke známej pod názvom Kladivo na čarodejnice od Jakuba Sprengera, dekana kolínskej univerzity aHeinricha Kramera, profesora teológie na Univerzite vSalzburgu. Táto kniha sa stala bibliou inkvizítorov slúžiacou na identifikáciu bosoriek aich trestanie.
O mágiu, povery ačary sa ľudstvo zaujímalo od nepamäti. Anie je to inak ani vsúčasnosti. Rozdiel spočíva len vpohľade na tieto tajuplné javy. Súčasný čitateľ pri čítaní oprocesoch sbosorkami v15. – 17. storočí nepochybne krúti hlavou nad krutosťou doby. No vkaždom historickom období jestvovali prenasledovatelia aprenasledovaní. Ktovie, kto nahradí v21. storočí prenasledované čarodejnice.
Jana Kopčová
