��������

Literárny debut Rudolfa Hrčku Všetko je raz prvý raz je v prvom rade sympatický najmä tým, že sa nehrá na niečo viac, než je; nemieri príliš vysoko, a preto triafa presne. Je to kniha rodinných spomienok na detstvo a mladosť prevažne v povojnovej Bratislave. Román má reťazovú kompozíciu, jednotlivé kapitoly spája rozprávajúce Ja v prvej osobe. Leitmotívom diela je spomínanie na udalosti štylizované z rozličných dôvodov ako prelomové, odohrávajúce sa v živote hlavnej postavy po prvýkrát. Prózu otvára predslov rozprávača, v ktorom vysvetľuje dôvody vytvorenia textu v tejto podobe: „Spektrum prvých razov je u niektorých ľudí široké, u iných úzke. Existujú však také, ktorými si väčšina obyčajných ľudí poctivo prejde. Akýsi spoločný menovateľ. [...] Ideálny čas zaspomínať si. Na prvé razy, z ktorých je poskladaný ten spoločný menovateľ, a sem-tam i na tie, ktoré sa z neho vymykajú“ (s. 7).

Autorovým zámerom teda nebolo osloviť knihou len príbuzných a blízkych, no ide mu o ponúknutie palety príbehov, o ktorých predpokladá, že môžu obohatiť kolektívnu kultúrnu pamäť slovenských čitateľov. Autor disponuje kvalitami, vďaka ktorým môže tento zámer naplniť. Intímne rozprávanie je popretkávané odkazmi na dobové, priestorové i spoločenské reálie, reč postáv je štylizovaná hovorovo, zvykne ilustrovať aj ich regionálny pôvod, čím získava text plastickosť a humornosť: „‘Kukny sa len na teho šuhajka malého, šikovného, jak mu to ide. Ved ten je menší jak ty. A nerev.’ Nič nepomáhalo. Obaja sme sa zaťali a len si halifaxne zložiť a zložiť. Napokon sa nám to podarilo. Otecko bol taký nahnevaný, že nás celou cestou domov ťahal za ruky. My sme rumázgali a on nepovedal ani slovo. Keď sme prišli domov, mama bola z nás zúfalá a začala nás tíšiť. Otecko sa však konečne rozhovoril: ‘Tak také polená som v živote nevidel. Len sa válali po tom lade jak sprosté a né aby sa pekne bruslili’“ (s. 28).

Používanie dialektizmov sa podieľa na autentickosti románu. Podporuje ju aj spomínaná práca s kultúrnymi reáliami, ktoré majú svoj referenčný odkaz v skutočnosti, rovnako aj sujetové modelovanie príbehu: úvodné kapitoly venované raným rokom života sú rozsahovo i obsahovo útlejšie, než časti románu venované mladosti. Zrkadlí to proces skutočného spomínania, v ktorom sa s najdávnejšími životnými udalosťami spájajú len fragmenty spomienok, hmlisté obrazy. Na autentické pôsobenie diela vplýva aj grafická stránka – jednotlivé kapitoly sú ilustrované fotografiami Bratislavy zachytávajúcimi mesto v čase, do ktorého sú príbehy situované: obrázky bratislavského nábrežia, petržalská Ulica Mladej gardy, Lido, Vydrica, Železná studnička, Sad Janka Kráľa, a aj fotografie z autorovho rodinného albumu. Celkovo grafická úprava knihy vytvára príjemný estetický dojem a vhodne prózu dopĺňa.

Hoci je rozprávanie subjektívne, nie je egocentrické; dôraz je na zobrazovaní udalostí a ľudí, nie na sebaprojekcii rozprávača. Tým sa autorovi zároveň podarilo vyhnúť aj sentimentálnosti, ktorá hrozí žánru spomienkového rozprávania. Prednosťou diela je aj jeho vyváženosť, obsahu i zámeru dobre zodpovedá autorov jednoduchý štýl. Tieto vlastnosti spolu s dojmom autentickosti sú silné stránky knihy. Ako mierne rušivé pôsobia vety, ktoré aktualizačne presahujú do súčasnosti a majú publicistický, klišéovitý ráz: „Dnes sa vraj do zmrzlín dávajú nerozoznateľné extrakty z vajec, vyhovujúce prísnym hygienickým normám Európskej únie“ (s. 19), alebo: „Asi sa ma báli, militantna tučného. Už vtedy budili chlapci s hrubými krkmi rešpekt“ (s. 22).

Príťažlivosť textu môže obmedzovať regionálne zacielenie, ktoré ambivalentne predstavuje pozitívum i��negatívum prózy. Všetko je raz prvý raz zaujme azda najmä západoslovenského čitateľa. Kniha osloví ľudí vo veku, ktorý im umožnil prežiť časť života počas obdobia zobrazovaného v diele. Román môže pritiahnuť aj mladých dospelých (20 – 35), tiež si môžu prežiť nostalgiu za časmi, ktoré poznajú z rozprávania rodičov a starých rodičov. Žánrovo by sa próza dala zaradiť do literatúry pre mládež, je to v istom zmysle výchovný román, zachytáva postavu vo vývoji, prekonávajúcu životné prekážky. V súčasnosti však toto dielo prehovorí, paradoxne, skôr k starším; medzi starším a stredným pokolením je menšia pamäťová ruptúra a najmladšia generácia je dnes izolovaná, akoby odstrihnutá od spomienkovej kontinuity. Možno sú však práve preto dnes knihy ako Hrčkov román Všetko je raz prvý raz také potrebné.
��

Tamara Janecová