ղľáԾ
Lajos Kemény
Bratislavský hrad aPodhradie
Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2008
Preklad Magda Takáčová
Kniha bratislavského maďarského historika Lajosa Keményho vznikla roku 1933, včase, keď bol Bratislavský hrad už len impozantnou ruinou aautor videl ako „cez okná mu bŕkajú vrany anetopiere, víchor ho nivočí, pustoší anemé ticho vjeho múroch občas naruší ozvena padajúceho muriva“. Dielo sa opiera orozsiahle archívy Bratislavskej kapituly aarchív Pálffyho seniorátu, detailne rekonštruuje tisícročnú históriu hradu apredstavuje ju čitateľovi ako slávnu, ale už navždy uzavretú kapitolu našich dejín. Spolu s množstvomfotografií, ktoré výrečne ilustrujú spustnutosť adevastáciu celého hradného areálu, vyvoláva kniha zvláštny čitateľský zážitok – v spojení spoznaním, že o dve desaťročia po vydaní tejto knihy sa začalo sobnovou hradu aod konca šesťdesiatych rokov uplynulého storočia Bratislavský hrad opäť plní funkciu reprezentačného sídla – hoci vsúčasnosti vobmedzenom rozsahu, keďže práve sa začala jeho ďalšia rekonštrukcia.
Za zakladateľa pevnosti obohnanej valmi, zktorej neskôr vyrástol tzv. Župný hrad, sa pokladá veľkomoravské knieža Rastislav a „keď na konci 9. storočia prišli sem Maďari, našli tu už kamenný hrad aj kostol apodľa kroník slovanské sídla niežeby zničili, naopak, snažili sa ich udržiavať“, uvádza Kemény akonštatuje, že napriek viacerým prestavbám sa Bratislavský hrad zachoval vpôvodnej podobe, tá je uchovaná vo Viedenskej obrázkovej kronike zroku 1358. Dostavby aprestavby hradu súviseli najmä spotrebou zvyšovať jeho obranyschopnosť, ako aj jeho funkciou príležitostnej kráľovskej rezidencie. Na tieto účely hrad využíval už kráľ Žigmund, ktorý dal do skaly vytesať 66 metrov hlbokú hradnú studňu.Často sem zavítal aj kráľ Matej Korvín smanželkou Beatrix a „svojím vynikajúcim umeleckým vkusom prispel aj kvýstavbe parádneho hradného paláca“. Vpolovici 16. storočia sa hrad stal majetkom Habsburgovcov aslúžil im ako rezidencia až do ničivého požiaru 30. mája 1811. Ako prvý z Habsburgovcov začal rozsiahlu prestavbu hradu Ferdinand I. Zachovali sa jeho kráľovské nariadenia zroku 1552 o prestavbe celého hradného komplexu azvýšenie jeho kráľovského lesku. Svedčí otom ilist benátskeho maliara Giovanniho Licina, ktorý vliste Ferdinadovi I. z26. októbra 1563 píše, čo všetko nájde vzrekonštruovanej hradnej kaplnke: okrem iného sedem stôp vysokého Krista na kríži a „do oratória Vášho Veličenstva príde obraz posledného súdu, na ktorom bude tritisíc veľkých postáv“.
V16. storočí sa podľa Keményho hrad skvel v plnej nádhere, potom však prišli Bocskayove aBethlenove vojská, ktoré neušetrili ani hradný palác „apri odchode odniesli spolu skorunovačnými klenotmi aj väčšinu vzácneho zariadenia“. Ďalšia stavebná činnosť na hrade sa vykonávala od roku 1635 pod vedením Pavla Pálffyho, práce trvali desať rokov, atak „slávnostné otvorenie uhorského snemu, ktorý vroku 1647 zvolal Ferdinand III., aj korunovačné slávnosti jeho syna Ferdinanda IV. sa už mohli odohrávať vpaláci skvejúcom sa novou nádherou“ uvádza autor adodáva, že aj uhorská kráľovská koruna „znova našla útočisko vkorunnej veži“. Vplnom lesku anádhere sa skvel Bratislavský hrad aj včase korunovácie Márie Terézie anajmä po roku 1760, keď sa sem nasťahovala jej dcéra, arcikňažná Mária Kristína azriadila kniežaciu obrazáreň sdielami Tiziana, Rubensa, Brueghela aďalších svetoznámych maliarov. Po jej návrate do Viedne, aodvezení všetkých umeleckých pokladov zostal hrad prázdny acisár František ho dal vroku 1802 prestavať na kasárne pre šestnásť stotín pešieho pluku. Nasledoval už len ničivý požiar, keď vo štvrtok 30. mája 1811 opol štvrtej ráno „z budovy zimnej jazdiarne vyrazili mohutné plamene“ – avyše tisícročná slávna história Bratislavského hradu skončila vničivom ohni.
Slovenské vydanie Keményho knihy prináša jeden zhistoricky a dokumentárnenajúplnejších pohľadov na dejiny Bratislavského hradu. Môžeme len vysloviť nádej, že kompetentní, ktorí hradný palác práve „obľahli“ oceľovými lešeniami, túto cennú prácu poznajú.
Anton Baláž
