ղľáԾ
Etela Farkašová je autorka (filozofka, prozaička, poetka, esejistka), ktorá na našej literárnej scéne už od konca sedemdesiatych rokov programovo tematizuje ľudské situácie, čo sú na prvý pohľad na pokraji záujmu a málo podstatné. Je to však len na prvý pohľad; zväčšieho časového odstupu môžeme sledovať, že tieto „jej“ témy sa ukazujú kľúčovejšie, než by sa mohlo včase vydania textov zdať aže len istá autorská jasnozrivosť jej dovoľuje vyberať si práve tieto. Pomenúva aupozorňuje. Môže to byť prežívanie bolesti, sociálna vyradenosť, zdravotné znevýhodnenie, ageizmus, hľadanie kontinuity, pamäť, ale napríklad aj ticho apomalosť. Etela Farkašová trpezlivo, ale rokmi stále razantnejšie apeluje, ponúka argumenty zo širokej škály zdrojov, aby nás presvedčila ozávažnosti toho, o čom hovorí.
Spoločným menovateľom jej písania, ato vrôznych žánroch, je scitlivovanie nás ako jedincov azároveň nás ako spoločnosti, ako celku. Napriek tomu, že realita sa uberá zjavne celkom opačným smerom, než by si želala, vytrvalo nabáda kinému uhlu pohľadu, čo by mal ukázať nielen sproblematizovanie doteraz videného, ale aj možnosť konkrétnych riešení. Vrámci kompetencií jednotlivca avrámci možností celku. Často sa nachádza vúlohe profétky (ikeď zažitý je výraz profét), ktorá nepolemizuje, ale oslovuje avyzýva. Ajej hlas je viac ako naliehavý.
Kontinuita uvažovania je podporená spoluprácou svýtvarníčkou Květoslavou Fulierovou,ktorej ilustrácie sprevádzajú Farkašovej texty už vyše dvoch desaťročí.
Najnovšia kniha esejí dostala názov Otichu, pomalosti ainých hodnotách ǻپٳܱdz Esej očase, vktorom žijeme, aotom, ako ho žijeme. Je vtom najlepšom slova zmysle pokračovaním jej esejistických úvah, ktoré vznikali počas desaťročí tvorby, je preverením apotvrdením názorov, čo priebežne cizelovala azároveň nimi reflektovala postupujúci spoločenský vývoj. Vjednej zo starších esejistických kníh Etudy obolesti (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1998) na strane 82 Etela Farkašová píše: „Plnohodnotné prežívanie potrebuje čas; čas, ktorý nie je odmeriavaný výlučne kritériami efektívnosti aekonomického zisku...“ Po dvadsiatich štyroch rokoch nadväzuje saktuálnou skúsenosťou nového milénia: „Imperatív akcelerácie ako nosný princíp nonstop spoločnosti má viaceré etické implikácie, mení napríklad podobu našej zážitkovosti, nášho (seba) prežívania isebaprojektovania.“ (s. 99)
Autorka konštatuje, že čas dnes plynie pre nás podstatne rýchlejšie než kedykoľvek vminulosti. Nevieme to dokázať, ale cítime to rovnako. Plynie rýchlejšie. A kľúčové pre zastavenie sa apokoj duše by malo byť ticho apomalosť. Amáme aktuálne skúsenosti. Na stíšenie apomalosť sme mali, nepochybne, dosť príležitostí počas pandémie a lockdownov. Ale ťažko povedať, či sme ich skutočne využili. Napriek tomu, že vtichu, tak ako nás učí Zazen a relaxačné techniky, najistejšie môžeme spoznať sami seba. Otázkou však zostáva, či to vôbec chceme, spoznať seba, ako jedinci aj ako spoločnosť... „Úspešní apreto máločasoví, sú tí, ktorých spoločnosť oveľa vyššie oceňuje, ich úspech nie je náhodný, získali ho tým, ako húževnato sa zúčastňujú pretekov sčasom, takže pochvalu si zaslúžia rýchli arýchlejší, ktorí nikdy nemajú čas nazvyš...“ (s. 80)
Rovnako je to shlukom: „Pristúpili sme na hru, vktorej je potrebné dať osebe vedieť, čo najčastejšie ačo najhlasnejšie. Ako to pripomína francúzsky sociológ a filozof Pierre Bourdieu, vsúčasnosti ožíva ono berkeleyovské Esse est percipi (Byť znamená byť vnímaný), pretože kto nie je vnímaný (vizuálne, akusticky, najmä prostredníctvom médií), akoby ani nejestvoval.“ (s. 15)
Etela Farkašová aktualizuje fenomény ticho ahluk anás uprostred. S možnosťou výberu pre jedincov, aj keď je jasné, že spoločnosť si už vybrala. Ale je možné žiadať ticho vsebe ana to máme už vlastné kompetencie.
Špecifikom esejí je aj fakt, že hrdinka zautorkinej oceňovanej prózy Záchrana sveta podľa G. (dvakrát vydanej vodvoch verziách, rok 2002 arok 2000) sa tu objavuje opäť po tretí raz astáva sa hovorkyňou autorky. Vraciame sa ku G.,k jej názorom, zisteniam apokusu zachrániť túto planétu. Aaj tu je zjavné, že strachy narušenej literárnej postavy nie sú jej ireálne bludy, ale naopak, sú presným pochopením stavu sveta.
Filozofia by tradične mala odpovedať na otázku – Čo je to dobrý život? Etela Farkašová sa vo svojich najnovších esejach pýta inak – Žijeme správne? Amy dokážeme, aj vzhľadom na argumenty, čo zozbierala zo širokého spektra poznania, odpovedať.
Etela Farkašová: Otichu, pomalosti ainých hodnotách. Esej očase, vktorom žijeme, aotom, ako ho žijeme
Ilustrácie: Květoslava Fulierová
Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2022
