Recenzia
Nina Bruckerová
30.09.2017

Cesty absolvuje vždy vlakom

Existujú knihy, ktoré si ľudia sradosťou berú na dovolenky. Sú na to ako stvorené – vtipné, plné dobrodružstiev avždy sa dajú čítať aj od stredu. Listovaním v nich sa akoby zastavíme v čase a potom máme pocit, že sme niečo pekné zažili.

Knihy Borisa Filana čitatelia dobre poznajú, jeho štýl arozprávačské umenie pretavené na papieri majú už dlhé roky svoju úroveň. Jeho nový titul Káva od Felliniho disponuje príjemne sviežim rozprávačským štýlom, literárne spodobnenou atmosférou srbského mesta amiestami ako Salzburg, Mníchov, Zürich,Kostnica aRím. Príhody plné historických faktov, osobných stretnutí, dávnych kamarátov akaždodenných radostí.

Jedinečnosť klobás
Prvá zastávka je vsrbskom Báčskom Petrovci, vktorom sa nachádza gymnázium Jána Kollára, budova Matice slovenskej ainé slovenské pamiatky. Populáciu tohto mesta tvoria zosemdesiatich percent Slováci, ktorí sa tu usadili, adodnes zachovávajú slovenské tradície. Stretávame sa tu pri príležitosti Medzinárodného dňa klobás. Tie báčskopetrovské sú výnimočné dlhou históriou. Konajú sa tu rôzne atrakcie akaždý súťažiaci si stráži svoje „klobásové know-how“. Fotografie vzávere príbehu podčiarkujú autorove rozprávanie ojedinečnosti klobás. Cez čevapčiči amiestnu špecialitu – krumple na ťapši – sa veľmi pozvoľna presúvame do Nového Sadu, druhého najväčšieho srbského mesta, vktorom sa nachádza pomník muža známeho aj na Slovensku – Svetozára Miletiča, právnika, novinára a dobrého priateľa Ľudovíta Štúra. Áno, odtiaľ názov najväčšieho trhoviska vBratislave.

Ikonou Salzburgu je, samozrejme, Wolfgang Amadeus Mozart ajeho pestrý život bohéma. História, fakty aj vyvrátenie historických nepresností – otom je kapitola snázvom Salzburg: Mozartove guľky. Jej súčasťou je pikantná legenda ovytvorení tohto svetoznámeho dezertu, atiež príbeh života umeleckej rodiny Mozartových. Genialita tohto muža nespočívala len vovrodených vlohách, veľkú úlohu tu zohral Amadeov otec Leopold, ktorý tvrdo pracoval, aby sa zjeho detí mohli stať hudobníci.

Pozorovať krajinu a ľudí
Autor svoje cesty absolvuje vždy vlakom. Toto cestovanie má svoje romantické čaro. Miestne stanice plné autentických ľudí aartefaktov. Pre pozorovateľa je to ideálne prostredie. Filan je takzvaným spisovateľom-pozorovateľom. Sedí vkupé, aokolo seba vníma množstvo obrazov, ktoré mu dovoľujú vytvoriť si ucelený obraz okrajine, uvažovať nad správaním sa ľudí a jeho príčinami. Kniha je písaná formou zápiskov, ktoré sú rozvinuté do úvah. Autor nastavuje všetky zmysly, aby prišiel veciam na koreň. Dotýka sa absurdnosti aj tragikomickosti svetového poriadku.

Vlakom prestupujeme do Mníchova, stretávame muža prezlečeného za čmeliaka povzbudzujúceho futbalový tím Borussia Dortmund. Prechádzame tlupou strach naháňajúcich Bavorákov sich hrôzostrašnou srdečnosťou. Navštívime múzeum nacizmu, plné efektných zrkadiel, ktoré akoby ukazovali prstom na každého návštevníka a vzbudzovali v ňom pocit viny.

V Mníchove je veľa toho, čo sa dá obdivovať. Umelecké budovy postavené ešte v období nacizmu odmietali diela, ktoré dnes vystavujú. Keith Harring plný energie, Modiglianiho surrealisticko-kubistické omamné plátna. Témou je vždy umenie a jedlo. Dva nosné piliere v živote aj v knihách. Potom sú to ľudia a ich príbehy. Tragické, komické alebo tragikomické príbehy. Návštevu vMníchove zakončuje príbeh o šialenom kráľovi Ľudovítovi II., ktorý nechal postaviť nádherné zámky vNemecku.

Každodenné komično
Tieto texty nenormálne šľapú. Príbehy sú vtipné azapadajú do seba ako skladačka. „Na Mníchove mám rád, že si chráni zóny zastaveného času.“ Vyjadrovať sa jednoducho nie je také zábavné a originálne. Myseľ čitateľa dostáva injekciu, jeho synaptické spojenia sú posilnené a oto viac má po prečítaní pocit, že absolvoval príjemné mozgové a obrazotvorné cvičenie.

Kundera napísal, že celý náš osud uvádzajú do pohybu úplne bezvýznamné príčiny. Apotom – každé odhalenie tejto bezvýznamnosti je zároveň zdrojom komična. Spisovateľ Boris Filan odhaľuje zdroj komična vkaždodenných súvislostiach. V jednotlivých krajinách a ich kultúre nachádzame vždy iné podnety, ktoré nás pobavia aj poučia. Tragédie sa vplyvom času menia na komédie, ktoré spisovatelia odhaľujú asľahkosťou komentujú. Táto kniha je zastávka včase, ktorá mení náš pohľad na známe pamätihodnosti.

Cestovanie končíme vRíme – príbehy oRomulovi aRémovi, Cézarovi, odporúčania talianskej filmovej klasiky, prechádzame po španielskych schodoch vRíme, navštívime fontánu Di Trevi aodhalíme jej dávny príbeh. Táto kapitola by sa dala nazvať Óda na Rím. Rovnako ako Sorrentinov film La Grande Belleza, ktorý opisuje nádheru mesta. Príbehy zvýrazňujú fotografie aumelecké obrazy.

Aprečo názov Káva od Felliniho? Zvláštny príbeh je o jednoduchejvzájomnosti, ktorú tento slávny režisér zaviedol vjednej rímskej kaviarni, aktorá pôsobí ako úspech ľudskosti apríjemná bodka na záver.

Nina Bruckerová