ղľáԾ
Ak niečo Jára Cimrman nedokázal, bolo to cestovanie včase. Našťastie, vČesku sa našiel iný neexistujúci vedec, ktorý ho vtomto nahradil – Venceslav Brábek. Túto postavičku nevytvoril Zdeněk Svěrák, ale ilustrátor afotograf Jan Sovák. Cieľom Brábkových dobrodružstiev je propagovať paleontológiu aNárodný geopark Barrandein.
Expedícia bádateľa Venceslava Brábka je séria zatiaľ dvoch tenkých kníh. Pôvodne vyšli včeštine, ale slovenský preklad uviedlo na náš trh veľmi rýchlo vydavateľstvo Slovart. Hlavným predajným argumentom je fakt, že za knihami stojí spomínaný Jan Sovák. Ten kedysi spolupracoval na dizajne dinosaurov pre film Jurský park avo svete je známy ako profesionálny kreslič pravekých tvorov, ktorého radi využívajú aj dokumentaristi. Sám dlhé roky žil vKanade, vsúčasnosti je späť vČechách.
Prečo píšem najskôr oňom anie oknihách samotných? Lebo práve on je rámcujúcim prvkom jeho kníh. Expedície využívajú literárny proces mystifikácie. Autor sa tvári, že len sprostredkúva informácie, ktoré objavil vnejakom zabudnutom „skutočnom“ zdroji. Tým zdrojom vtomto prípade je zaprášená debna varchívoch Národného múzea vPrahe, plná denníkov afotografií od neznámeho bádateľa. Sovák tieto denníky len „prepisuje“ ainterpretuje. Že ide onepodarenú mystifikáciu, je hneď jasné, keďže Sovák neaktualizoval niektoré svoje poznatky odinosauroch aväčšina znich, vrozpore saktuálnymi objavmi, nemá perie. Áno, Brábek sa stretne aj sdinosaurami, ale otom neskôr.
Mimoriadne naivný postup je práve vtejto naivite čarovný. Koniec koncov, Expedície nie sú určené skeptickému dospelému čitateľovi. Komu presne sú však určené, neviem, ato som si knihy prečítal veľmi dôsledne.
Prvá kniha, Vrchná krieda pod Čiernymi horami, opisuje Brábkovu cestu časom do dôb, keď zemi vládol Tyranosoaurus Rex. Denníkové rozprávanie Venceslava Brábka sa začína vroku 1914, keď využije svoje vedecké zázemie, aby strojom času unikol do druhohôr apozoroval dinosaury. Ato je tak všetko. Občas mu nejaký praveký tvor narobí neporiadok vo veciach, občas ho chce zožrať aniekedy mu zase nepraje počasie.
Celé toto rozprávanie dopĺňajú „fotografie“ akresby dinosaurov apopisy ich života. Druhý diel (Temné hlbiny silúrskych morí) sa nesie vrovnakom duchu, len sa zmení historická doba. Pre ozvláštnenie pribudne nová postava: Venceslavova snúbenica Aurélia, ktorá sa nezaoberá vedou, ale jej denníkové vstupy dodávajú inak suchému rozprávaniu romantický nádych.
Práve pojem „rozprávanie“ je pre tieto knihy kľúčový. Nemajú totiž príbeh vpravom slova zmysle, je to len prerozprávanie dobrodružstiev postavených na konflikte Muž vs. Príroda.
Formálne knihy pripomínajú Dinotopiu. Nemám teraz na mysli dobrodružný béčkový seriál, ale jeho knižnú predlohu. Dinotopia je podobný projekt zpera aštetca Jamesa Gurneyho, ktorá vychádzala vdeväťdesiatych rokoch. Možno si ju budete pamätať, lebo prvé dve knihy tohto utopického cyklu vyšli aj vslovenčine či češtine. No to bolo dávno. Spomínam ju preto, že ilustrácie adenníkové vstupy vo Venceslavových dobrodružstvách pripomínajú formu Dinotopie. Tiež využívala mystifikačné postupy, tiež bola písaná denníkovou formou apevnou súčasťou jej naratívu boli ilustrácie. Dinotopia však bola omnoho romantickejšia adobrodružnejšia než Venceslav Brábek.
Cieľom Sovákových kníh je totiž vzdelávať avizualizovať paleontologické poznanie. Ato úplne neskryto. Brábek sa stal akýmsi maskotom Národného geoparku Barrandein. Sovákove ilustrácie avýňatky zBrábkových „denníkov“ tvoria v súčasnosti súčasť expozícií geoparku a jeho webstránky.
Práve preto uvažujem, komu sú knihy určené. Pravdepodobne len poznaniachtivým čitateľom, ktorí sú zároveň fascinovaní pravekým životom ahistóriou planéty. Pre bežného čitateľa je to príliš naivné, didaktické avyžívajúce zastarané literárne postupy. Nemá to poriadny príbeh, takže mládež to asi tiež nenadchne. Nie, Brábek nie je určený širokej čitateľskej verejnosti ako oddychové čítanie.
Čítať Brábkove dobrodružstvá je ako čítať spomínanú Dinotopiu alebo Julesa Verna. Dôležitá pre čitateľa musí byť látka – vtomto prípade zobrazenie pravekého života – anie forma. Ja som si Dinotopiu, Verna iklasické dobrodružné príbehy snažiace sa vzdelávať kedysi odbil, apreto mám pre ne akúsi slabosť. Ale predpokladám, že budem patriť kveľmi úzkej skupine čitateľov. Na druhej strane, ak Barandein navštívite, tenké knižky môžu byť dobrým suvenírom.
Jan Sovák: Expedícia bádateľa Venceslava Brábka
Bratislava: Slovart, 2019, 2021
