Čítam… - Ján Štrasser

V priestoroch textu

Ivanka pri Dunaji, F. R. & G. 2012

Čítame „texty o literatúre a literárnom živote 1988 – 2012,“ ktoré Ján Štrasser v priebehu 25 rokov uverejňoval v rôznych periodikách. V knihe ich rozdelil do niekoľkých kompozičných a  do značnej miery aj tematických a žánrových častí (odborné kritiky, eseje, recenzie, glosy, ankety i štúdie). Pred nami je bohatá galéria diel, osôb a osobností, i tých, ktoré priamo ovplyvnili literárny rozvoj autora: „S veľkou úctou som vzhliadal k Milanovi Hamadovi. Jeho a nebohého Albína Bagina navždy pokladám za svojich učiteľov a iniciátorov mojej (krátkej) literárnokritickej dráhy.“ Nie sú výnimkou ani hodnotenia pováh literátov s pozitívnym či aj negatívnym zásahom do vývoja kultúry. Štrasser, zdá sa, nič nezakrýva, píše veľmi otvorene, odhaľuje často nepovšimnuté a možno už i zabudnuté. Ako kritik hodnotí aj sám seba – osobitne v rámci 60. – 90. rokov. Do istej miery ide o biografiu Jána Štrassera, keď sa ako zainteresovaný zmieňuje o vzniku, činnosti i zániku niektorých periodík, s ktorými bol pracovne spätý (Slovenské pohľady, Mladá tvorba). Sú to zaujímavé spomienky, príbehy, hodnotenia, z ktorých cítiť priamosť a úprimnosť.

Jednotlivé príspevky knihy obsahujú prehľad dejín a politického diania, Štrasser príslušnú dobu aj hodnotí, informácie podáva pútavo, texty nesú často znaky epického literárneho žánru, beletrie. Pritom používa aj humor, iróniu, satiru, niekedy až sarkazmus, no autorov kritický pohľad je racionálny, zdôvodnený.

Ján Štrasser hovorí aj o  procese vzťahu medzi autorom a  kritikou. Jeho úvody k esejam a recenziám o knihách sú famózne: z najširších súvislostí o autorovi a jeho diele vie vybrať „drobnosť“, ktorá veľa vypovie. Štrasserove hodnotenia spisovateľov sa výborne čítajú pre príťažlivý, miestami až poetický štýl, výbornú lexiku a  množstvo informácií. Na relatívne malých plochách svojich textov vystihuje podstatu tak, že ich príjemca sa stáva priam zainteresovaným čitateľom posudzovaných diel. Neobišiel ani prekladovú literatúru, pri nej (osobitne pri ruskej) sa prejavil ako znalec umenia prekladu. O všetkých posudzovaných knihách vypovedá len do istej miery, lebo „čitateľ si zaslúži zážitok z čítania, takže len stručne“.

Ján Štrasser hodnotí spisovateľov a  ich diela na pozadí doby a  konfrontuje so súbežnou literatúrou, takže knihou Č&ܳٱ;ٲ&; napísal akoby malé dejiny literatúry.