��������

Dievčatko Valentínka je veľmi vzdelaná, bystrá a zo všetkého najradšej chodí do materskej školy, kde zažíva nejedno dobrodružstvo. Navyše veľmi rada pomáha druhým ľuďom a zvieratkám. Trápia ju problémy bežných predškolákov a na niektoré veci má svojský pohľad. Novinkou v jej živote je chlapec Kofi z africkej Ghany, ktorý sa v slovenskej dedine objaví po tom, čo prišiel na polročnú návštevu starých rodičov.

Autorka na začiatku sumarizuje dej knihy a jej posolstvo: ,,Dej má výchovný charakter a čitateľom približuje témy priateľstva, slušného správania či tolerancie k druhým.“ (s. 5) Táto časť pôsobí ako úvod do záverečnej práce na vysokej škole a možno by bolo vhodnejšie zakomponovať ju na zadný prebal knihy, ktorý v podstate hovorí o tom istom, len inými slovami.

Stredne dlhé príbehy zakončuje séria otázok s názvom Otázky pre múdre hlávky, ktoré smerujú k rozvoju čitateľskej gramotnosti. Ide o otázky vyplývajúce z textu a overujúce, či bol čitateľ pozorný. Zároveň tu nájdeme otázky na premýšľanie a vymýšľanie: ,,Ako sa volá Valentínkina najlepšia kamarátka? Poznáš nejaké dievča, ktoré má rovnaké meno?“ (s. 8) Netradičné sú aj interaktívne úlohy, ktoré malých či väčších čitateľov posmeľujú napríklad pracovať s mapou, ukazovať na ruke, napísať list či zaspievať pieseň. Deti sa bavia pri otázkach o sfukovaní sviečok na imaginárnej torte či dopĺňaní viet podľa vlastného uváženia. Rozvíja sa tak u nich kritické myslenie a práca s knihou a čítaným textom dostáva nový rozmer.

Okrem doplňujúcich otázok k dvanástim príbehom je v záverečnej časti knihy aj list od samotnej Valentínky s výzvou, aby deti vyskúšali aktivity, ktoré robili s Kofim. Viacero úloh síce hlavné postavy nevyskúšali, no môžu byť zaujímavým návodom, ako stráviť príjemné chvíle s priateľmi alebo v školskom či predškolskom kolektíve. Deti si do knižky môžu aj písať a nalepiť fotku svojho kamaráta či kamarátky alebo pridať aj iné fotografie zo spoločne strávených chvíľ. Kniha je tak aj akýmsi albumom detského priateľstva.

Veľké písmená textu sú ideálne na prvé čítanie. Deti určite poteší aj použitý slovník postáv. Autorka často využíva zdrobneniny, slang, dôležité slová sú zvýraznené veľkými písmenami a prirovnania sú jednoducho detské: ,,z postele vyletí ako raketa do vesmíru“ (s. 6). Na upútanie čitateľa autorka využíva čaro básnických otázok, ktorými sa priamo v príbehoch prihovára čitateľom: ,,To je skvelé, však? Teraz je ešte predškoláčka a rada chodí do škôlky. Aj vám sa však občas RÁNO nechce vstať z postele?“ (s. 6) Deti sú tak aktívnymi účastníkmi deja, môžu sa podeliť o vlastné názory či zážitky. Všetko umocňujú jednoduché obrazy, v ktorých si čitatelia môžu predstaviť sneh ako zmrzlinu padajúcu z neba či podporiť predstavivosť.

Témy príbehov, ktoré malá hrdinka so svojím zahraničným kamarátom zažíva, obsahujú všetko, čo trápi i zaujme detskú dušičku. Dozvedáme sa o zvykoch, konaní dobrých skutkov, pomoci zvieratám, o používaní čarovných slovíčok a ich moci, o trápení s ovčími kiahňami, narodeninovej oslave s tortou, sadení jarnej zeleniny i smútku z lúčenia.

Kniha má, žiaľ, časté štylistické či grafické nedostatky. Prehliadnuť vetu ,,Von sa začalo stmievať.“ (s. 84) by sa ešte dalo, ale pričasto sa stávalo, že riadok bol ukončený predložkou alebo spojkou. Aj výber slovníka pre päťročné deti občas zaškrípe, najmä pri slovách, ktoré pre ne nemusia byť hneď samozrejmé: ,,silueta“ (s. 84), ,,skormútení“ (s. 89), ,,girlandy a konfety“ (s. 54), ,,potmehúdsky sa usmiala“ (s. 70). Predškoláčka občas hovorí rečou starších detí, čo nie je uveriteľné, preto by bolo možno riešením zapracovať do deja dospelú osobu. Napríklad pri vysvetľovaní starostlivosti o psa: ,,Potrebuje chodiť na prechádzky, jesť, piť a takisto sa s ním musíš hrať, inak by bol smutný. Aj my by sme boli smutní, keby sme nemali kamarátov, s ktorými by sme sa hrali. A čo by sa s ním stalo, keď odídeš naspäť do rodnej krajiny?“ (s. 20) Aj úvody jednotlivých kapitol by mohli byť pestrejšie, kreatívnejšie a nápaditejšie než len: ,,Bol december...“ (s. 18), ,,Dnešné ráno bolo...“ (s. 41), ,,Bol slnečný deň...“ (s. 63).

O ilustrácie sa postarala česká ilustrátorka Eva Chupíková, ktorej diela sú plné sýtych a veselých farieb s dôrazom na detaily. V nich vyniknú drobné kvety na oblečení, ale aj vzor na zimnej čiapke. Ilustrácie sú doplnením textu, niekedy pomedzi slová, inokedy je im venovaná samostatná strana, občas aj dve strany. Sú detsky priateľské, živé a nápadité.

Odhliadnuc od nedostatkov, ktoré sú pri počúvaní zanedbateľné, pre rozvoj čitateľskej gramotnosti a kritického myslenia je dielo dôležité. Otvára dokorán brány fantázie, menším deťom predstavuje jednoduché a milé príbehy. Doplňujúce otázky sú skvelým nápadom, ako ozvláštniť dej, zapojiť možno aj celú škôlkarskú triedu a vytvoriť si malé čitateľské krúžky.