ղľáԾ
Ryszard Kapuściński: Ďalší deň života
Preklad: Milan Oriešek
Žilina: Absynt, 2020
„Svet sa prizerá veľkému predstaveniu vojny asmrti, ktoré si však môže iba slabo predstaviť, pretože obraz vojny nie je sprostredkovateľný. Ani perom, ani hlasom, ani kamerou,“ (str. 83) píše vo svojej knihe Ďalší deň života unás už dobre známy poľský reportér Ryszard Kapuściński. Opäť sa venuje africkému kontinentu avštyroch reportážach opisuje občiansku vojnu vAngole vsedemdesiatych rokoch.
Kapuściński vĎalšom dni života informuje o udalostiach, ktoré sa odohrali počas troch mesiacov, strávených vhlavnom meste AngolyLuande ajeho okolí počas jesene 1975. Už na prvých stránkach čitateľovi predkladá obraz úplného chaosu. Ľudia balia všetok svoj majetok a húfne utekajú preč zkrajiny. Vedia, že ich tu nič dobré nečaká, ašťastie radšej skúšajú vcudzine. Zanechávajú za sebou vyľudnené mesto ahúfy vyhladovaných psov, bývalých domácich miláčikov, no vojnou zdevastované miesto nakoniec opúšťajú aj tie astrácajú sa vafrickej divočine.
Autor je vo svojich textoch neúprosný ačitateľa nešetrí. Majstrovsky narába sopisom prostredia akonflikt postupne predstavuje zniekoľkých uhlov pohľadu. Na vojnu vAngole sa raz dívame očami veliteľa vojska Ndoziho, ktorý vysvetľuje zbytočnosť celého konfliktu. Kapuściński dáva slovo aj obyčajným ľuďom okolo seba; od upratovačky vhoteli, ktorú trápi bezpečnosť hostí, až po predavačku, ktorá si zúfa nad nízkymi obratmi. Prostredníctvom týchto mikropríbehov opisuje pustnutie nielen Luandy, ale aj celej krajiny.
Reportáž, ktorá knihu otvára, je napísaná mierne chaoticky, čím však autor podčiarkuje ailustruje situáciu, ktorá vtedy vkrajine vládla. Chaos azbytočnosť – to sú leitmotívy týchto textov. Kapuściński sa vnich snaží opísať avysvetliť zložitý vojenský konflikt, oktorom bol vtej dobe svet len málo informovaný. Kucelenému obrazu situácie pomáha hlavne posledná časť knihy, kde autor čitateľovi predkladá časovú os, ktorá vojnu onezávislosť Angoly skratkovito opisuje.
Ďalší deň života je portrétom dejinami zničenej krajiny, ktorý poľský reportér vykresľuje pútavo atrefne. Texty sú pretkané autorovými vnútornými monológmi, vktorých sa zamýšľa nad osudom národa, ale spytuje aj svoju vlastnú pozíciu pozorovateľa. Čitateľ tak môže nahliadnuť nielen do hláv angolského obyvateľstva, ale aj do vnútra autora, sktorým prežíva strach ajzväzujúcu neistotu.
Celú knihu krásne vystihuje scéna zdruhej reportáže, kde Kapuściński opisuje prechod cez checkpoint. Obyčajná kontrola papierov sa stáva drámou, vktorej jediné pochybenie môže autora stáť život. Po celodennom naťahovaní ich vojaci púšťajú ďalej výmenou za krabičku cigariet. Tento moment ilustruje celú vojnu, ktorá je svojou chaotickosťou strašidelná a vskutočnosti zbytočná. „Všetko závisí od šťastia anáhody. Vtejto vojne je veľa chaosu. Nikto sa vsituácii presne nevyzná.“ (str. 65) Ako píše autor, najlepšie vojnu vAngole vystihuje slovo confusão, ktoré má vkrajine svoj špecifický význam, no doslovne sa dá preložiť iba ťažko. „Zjednodušene – confusão znamená zmätok, chaos, stav neporiadku aanarchie. Confusão je situácia, ktorú vyvolali ľudia, ale počas jej priebehu nad ňou stratili kontrolu.“ (str. 98)
Ďalší deň života je síce útla knižka, ale Kapuściński vnej výborne zachytáva chaos vojny. Zložitý konflikt sa snaží popísať čo najkomplexnejšie vysvetľovaním historického pozadia Angoly aopisom situácie, ktorej bol svedkom. Zjeho reportáží sa dozvedáme, že Angola je krásna krajina, bohatá na prírodné zdroje, ale chudobná na ľudskosť. Čitateľ sa zo začiatku môže vcelom konflikte trochu strácať, ale text je inak vystavaný veľmi dobre. Výborný preklad Milana Oriešeka len potvrdzuje, prečo je Kapuściński uznávaným autorom. Vďaka nemu sa stáva reportážna literatúra vysokou literatúrou.
