��������

Falconeho lekcia

Giovanni Falcone v spolupráci s Marcelle Padovaniovou

Cosa Nostra

Bratislava, Kalligram 2003

Preklad Roman Sehnal

Tajomne pôsobiaca tmavomodrá knižka s krvavočerveným názvom Cosa Nostra vznikla na základe dvadsiatich interview rímskej novinárky Marcelle Padovaniovej so sudcom Giovannim Falconem. Má to byť svedectvo o výnimočnom a statočnom bojovníkovi s mafiou, ktorého zavraždili roku 1992. V centre pozornosti by teda malo byť jeho stopercentné nasadenie v boji proti zdanlivo neporaziteľnej Cosa Nostre. Rozprávanie dokazuje, že jeho viera vo víťazstvo štátu sa nevylučovala s jeho charakteristikou ako rozhľadeného, uvážlivého, bystrého človeka. Vo svetle výroku Giuseppe Mazziniho: „Život je misia a povinnosť je jeho najvyšším zákonom,“ nám kniha predstavuje ukážkového sudcu, s ktorého menom sa navždy budeme stretávať v terminologickom  označení ,,Falconeho metódy“.

 Úvod knihy je úprimným obdivom Marcelle Padovaniovej vyjadrený pragmatickému a rezervovanému sudcovi, preslávenému svojím prístupom k mafii a úspechmi, ktoré ním dosiahol. V mafiánoch videl v prvom rade ľudí a chápal ich. Patriotický Sicílčan a Palermčan poznal svojich krajanov a vedel to využiť pre blaho štátu, ktorý miloval. Vlastné Falconeho rozprávanie je rozdelené do šiestich kapitol podľa tematického okruhu. Hneď v prvej kapitole ��á���������� sa prejavujú všetky jeho spomínané vlastnosti, keďže je racionálne, jednoduché a faktografické. Nie je to reč umelca, ale odborníka, ktorý zasvätene hovorí o svojej práci tak, aby jej porozumel aj laický čitateľ. Vďaka profesionálnej zainteresovanosti rozprávača môžeme dôverovať tomuto obrazu Cosa Nostry. Je podložený aj mnohými prípadmi z jeho vyšetrovania. V druhej časti Odkazy a poslovia sa Falcone venuje jazyku mafiánov, pre ktorých hovoriť pravdu je základnou hodnotou.  Aj v tretej kapitole ��������Ա𳦳ٱ�á nás presviedča o tom, akú pevnú inštitúciu dokáže vytvoriť dodržiavanie pravidiel, pravdovravnosť, spolupatričnosť a vernosť základným hodnotám – samé cnosti, ak sa nespájajú s dvojakou morálkou typickou nielen pre mafiu. Hľadá korene Cosa Nostry v sicílskej historickej a spoločenskej realite a pokúša sa ju definovať, pričom sa mu podarí definovať mnohých ľudí, ktorí sa od mafiánov odlišujú len tým, že neposúvajú svoje vnútorné tendencie do vyhrotenej polohy.  Komplexný pohľad na štruktúru mafie podáva kapitola Cosa Nostra. Dôležitou súčasťou nielen tejto kapitoly je jeho kritika krátkozrakosti štátnych inštitúcií v porovnaní so šikovnosťou, rozhodnosťou a inteligenciou mafie. Piata kapitola Zisky a straty je už v druhej polovici knihy a zdá sa, že to najzaujímavejšie je už za nami. Falcone hovorí v čoraz širších súvislostiach, stáva sa neosobnejším a analytickejším a z mafiánov-ľudí sa stáva mafia-inštitúcia. Rozprávanie ukončuje kapitola Moc a právomoci, v ktorej sa venuje štátu vo vzťahu k mafii. Kniha nemá byť lekciou, ale predsa dá facku tým, ktorí svoju pasivitu zakrývajú takzvanou racionálnou skepsou a čakajú na lepšie podmienky pre svoju dobre naplánovanú a jednoznačne účinnú ,,aktivitu". Aj úplný záver knihy vyznieva ako kritika štátu, ktorý nedostatočne chráni tých, ktorí ho chránia.

Zuzana Hašková������������������������������