ղľáԾ
Čudný strach večného dieťaťa
Peter Macsovszky: ٰܲó
Banská Bystrica, Drewo asrd 2000
Kniha ٰܲó je Macsovszkého prozaickým debutom. Súčasne ju môžeme chápať ako vítané oživenie vautorovej tvorbe. Tá už začína podliehať redundancii aneustálemu opakovaniu podobných kreatívnych nápadov. Po debutovej zbierke Strach zutópie (1994) aSúmraku cudnosti (1996) vydanej pod pseudonymom Petra Malúchová je ٰܲó ďalšou sľubnou akvizíciou.
Tento rozsahom novelistický text má okrem iného charakter pikareskného románu. Protagonista putuje duchovným svetom vúsilí dosiahnuť predpokladanú transformáciu osobnosti apodstupuje pritom martýrium zmeny myslenia, aby dospel kželanému cieľu. ٰܲó má však aj znaky iniciačného románu. Hlavný hrdina – Orfaust je zasvätený do sumy informácií, ktoré sú hermeticky uzavreté, neprístupné bežnému chápaniu (súborne sa zvyknú nazývať mystériom). Už od začiatku je odhalený ašpecifikovaný rozprávačskou stratégiou. Rozprávač sa štylizuje do 1. osoby plurálu, pričom je evidentne uplatnené singulárne hľadisko. Inšpiračný zdroj takéhoto spôsobu rozprávania nachádzame vstredovekej literatúre, vrozhovore duše stelom. VMacsovszkého knihe rozprávanie typu „my dvaja“ poukazuje na rozpoltený až depersonalizovaný subjekt, ktorý nutne potrebuje podniknúť akúsi revíziu vlastných hodnôt, potrebuje nájsť stratenú rovnováhu. Ztoho dôvodu sa odhodláva krekonštrukcii osobnosti bez cudzieho prispenia.
Táto premena, ktorá má ambície spojiť sa sduchovným rastom, nie je plynulá. ZOrfausta sa stáva Famulo (žiak), zasvätenec adychtivý príjemca ezoterických právd sobrovskou absorpčnou schopnosťou. Až nakoniec dospeje do štádia, ktoré sa vreči askétov vraví „bezdomovie“ amení sa na Exhausta.
Rozpoltenosť apotencia hľadania je naznačená vo voľbe mena Orfaust. Inšpirácia gréckou mytológiou, príbehom onešťastnom Orfeovi hľadajúcom milovanú Eurydiku až za hranicami ľudského bytia sa tu snúbi sumelým (nepôvodným) mýtom zpera J. W. Goetheho: spríbehom oučencovi, ktorý obetoval dušu, aby dosiahol poznanie ešte vhraniciach života.
Hľadanie orientácie, zmyslu anaplnenia má aj reálne ukazovatele. Ide osituáciu, vktorej sa ocitá vurčitej fáze svojej existencie starnúci muž, prežívajúci krízu stredného veku. Muž, ktorý pociťuje nutkanie urobiť čosi zásadné svlastným životom. Nadobudnúť perspektívny cit, motiváciu, získať nové ideály. Preto je typom večného dieťaťa (Jungov archetyp puer) sdiagnózou čudného strachu: „To máš preto tie zdanlivo zdravotné problémy, komunikačné lapsusy, lebo si príliš citlivý. Tvoja citlivosť ťa predurčila na veľké veci“ (s. 35). ٰܲó je umeleckým obrazom rozpoloženia citlivej ľudskej bytosti vnevraživom svete súčasnosti, obrysom priestoru potenciálnej premeny, možnosti jungiliánskeho znovuzrodenia. Aj strach afrustrácia môže byť pre človeka čímsi prínosným, vtomto stave však, musí zotrvať subjekt sám, bez pomoci, naplno prežiť utrpenie, pokúsiť sa zneho vymaniť vlastnými silami. Iba tak má šancu vyniesť si von cenné informácie, vzácnu skúsenosť. Iba tak má šancu obrodiť sa.
Anapokon Macsovszkého novela má formálnu podobu punktrománu, no ako celok pôsobí kompaktným dojmom. Autor však tematizuje príliš excentrickú skúsenosť, vzdialenú bežnej ľudskej empírii. Zložitosť aprekomponovanosť sa ukazuje už na úrovni vety. Slovná ekvilibristika nachádza opodstatnenie vzachytení mnohotvárnych podnetov, odtieňov frustrácie, smerov aodbočiek na ceste kjej prekonaniu. Kto sa vydá na túto cestu avytrvá, istotne získa. Ten bude považovať ٰܲó za inšpiratívne čítanie.
Jaroslav Vlnka
VLNKA, Jaroslav: Čudný strach večného dieťaťa (Peter Macsovszky: ٰܲó). In: Knižná revue, roč. XI., 18. 4. 2001, č. 8, s. 5.
