Sam Spade, legendárny charakter znázornený Humphrey Bogartom vo filme Maltézsky sokol v jeho druhej verzii z roku 1941 je jedna z najvplyvnejších postáv umenia, hoci v našich končinách si to až tak neuvedomujeme. Okrem toho, že predstavuje modelového detektíva žánru noir, dal svetu prototyp silného mužského hrdinu – samotára, cynika, alkoholika. Výraznú slovenskú variáciu na túto postavu tu (zatiaľ) nemáme. Okrem iného koluje legenda, že sa stal inšpiráciou pre Sapkowského ܲ&ܳٱ;Բč. Neviem, či je to pravda, ale Andrzej Sapkowski je vraj fanúšikom dobrej detektívky.
Martin Hatala je fanúšikom oboch – i drsnej detektívky i fantastiky. Tak sa rozhodol jednoducho skĺbiť tieto dva žánre dokopy. V zahraničí bežná prax, u nás pomerne svieži „experiment“. Výsledná kniha Whiskey, krv a striebro vyšla v máji vo vydavateľstve Artis Omnis.
Ide o zbierku piatich poviedok, ktoré spája postava Christophera Orcharda. Je to skrachovaná existencia vyskytujúca sa v Los Angels 30. rokov. Orchard si privyrába ako nájomný lovec príšer, akurát namiesto mečov má revolver so striebornými guľkami. Koncept je teda jasný; Orcharda si ako detektíva niekto najme, on pozbiera stopy a konfrontuje sa s nadprirodzenom.
Inšpirácia ܲ&ܳٱ;Բčdz, noirovým žánrom a drsnou školou je jasná. Keby náhodou nebola, Hatala nám to cez intertextuálne odkazy zakomponované priamo v texte pripomenie. Sapkowski, Lovecraft, Hovard, Tolkien, Chandler, Hammett, Chesterton a iní defilujú v Hatalovej knihe. Nenásilne, našťastie. Čo poteší hlavne fanúšikov týchto žánrov.
Hatala sa snaží, vie písať. Teda – chce vedieť písať. Je to vidieť na štýle, hrá sa so slovami, s metaforami a nemá čitateľa za hlupáka. Horšie je to už na úrovni práce s postavami a príbehom.
Dve z poviedok pôsobia rutinne, nevybočujú zo žánru, z celkového počtu až tri končia neuspokojivo. V snahe dodržať archetypálny charakter Orcharda Hatala svoje postavy tlačí do situácií, ktoré pôsobia prinajlepšom neprirodzene, prinajhoršom nelogicky. A zvyčajne sa mu to stáva v závere príbehov.
Orchard je síce neoriginálna postava, ale zato s potenciálom. To isté sa dá povedať o Hatalovom svete. Druhá svetová vojna je za dverami, hollywoodska pozlátka to nevníma a kdesi v podsvetí drieme niečo horšie a nadprirodzené. Hatala to skôr tuší než vie, ale vytvoril čosi, čo môže byť v rámci domácej tvorby ikonické. Len musí svoje príbehy ešte doladiť. Najjednoduchšie by bolo Orcharda postaviť do situácií, ktoré sú preňho neprirodzené (mimo mesta, proti bežnému kriminálnikovi a pod.), alebo mu dať poriadneho sidekicka. Geralt má Marigolda, Orchard by mohol tiež niekoho mať.
Hatala sa k tomu priblížil. Poviedka Jednoduché kúzla je najlepší kúsok zbierky, a to nie preto, že sa odohráva v Československu, ale pre naplnenie vyššie uvedených atribútov. Orchard je mimo svojho živlu a dostal slušného sidekicka, ktorý nie je jeho klonom, ale doplnkom.
Whiskey, krv a striebro je napriek povedanému dobré čítanie. Zápletky sú zaujímavé, autor dokáže vykresať atmosféru a text nepôsobí rušivo. Hatala je kreatívny, píše vyzreto a pôsobí (v domácich vodách) sviežo. Ušlo mu však zopár „falošných tónov“, ktoré môžu narušiť celú symfóniu. Ostáva mu dúfať, že neznejú tak hlasno, aby odplašili čitateľov – a čitateľom ostáva dúfať, že ďalšie Orchardove dobrodružstvá budú už bez nich.
Juraj Búry
