ղľáԾ
Ľudovít Štúr: Dielo I. aII.
Výber zostavil atextologicky upravil Jozef Ambruš, úvodnú štúdiu napísal Peter Liba, chronológiu spracoval Augustín Maťovčík, edičnú poznámku napísala Viera Bosáková-Surová
Bratislava, Slovenský Tatran 2003
Edícia Zlatý fond slovenskej literatúry
Ťažko by sme si dnes mohli predstaviť našu históriu bez takej výnimočnej postavy, akou nesporne bol Ľudovít Štúr. Svojou vzdelanosťou, erudíciou, organizačným talentom icharizmatickým vystupovaním vytvoril monumentálne dielo azoskupil okolo seba skupinu mladých nadaných prívržencov, ktorí dokázali roznietiť vatru už ztlejúcej národnej pahreby.
Je dobré, že aj včase pre kultúru takých neprajných, sa stále vraciame kvýrazným dielam mimoriadnych osobností našej histórie a literatúry. Vydavateľstvo Slovenský Tatran úspešne nadviazalo na projekt svojho predchodcu apokračuje vo vydávaní edície Zlatý fond slovenskej literatúry, vktorej sa široké čitateľské vrstvy môžu komplexne zoznámiť svrcholmi tvorby našej klasickej literatúry. Posledným činom tejto záslužnej edície je súborné dvojzväzkové dielo Ľudovíta Štúra, ktoré nám ho predstavuje ako jazykovedca, básnika, literárneho teoretika, filozofa, historika avneposlednom rade ako politika anovinára. Prvý zväzok – Dielo I. obsahuje kapitoly Na školách vBratislave avHalle, Vo víre obranných bojov, Kodifikátor spisovnej slovenčiny aNovinár aposlanec, Dielo II. je rozčlenené na kapitoly Novinár aposlanec, Revolučné túžby aCez sklamania knovým nádejam.
Vúvodnej štúdii profesor Peter Liba analyzuje a zhodnocuje dielo Ľudovíta Štúra: „Každá zakladateľská osobnosť vdanom čase avurčenom životnom priestore žije dvojaký život: neopakovateľný, skutočný život. Druhý život žije vo svojich nasledovníkoch, vďalších generáciách, pravda, vždy vistých čiastkach hodnôt avýznamov... Každá generácia znovu aznovu číta aspoznáva jeho diela, každá nachádza vňom aktuálne hodnoty. Aj preto Ľ. Štúr nepatrí do odžitej histórie.“
Dva diely súborného diela Ľudovíta Štúra dávajú plne Petrovi Libovi za pravdu. Nie všetko zmyšlienok Ľudovíta Štúra má platnosť – čas nepreveril jeho mesianistické pohľady na východ kruskému cárovi, ale na druhej strane musíme dnes sobdivom pozerať na jeho predvídavosť, pokiaľ ide o jazykovú otázku, ale aj sociálnu a demokratickú problematiku. Jeho zapálenie pre slovenský spisovný jazyk môže čitateľ vycítiť nielen zjeho jazykovedných prác ako Nárečie slovenské alebo potreba písania vtomto nárečí aNáuka reči slovenskej, ale aj zpolemických spisov proti oponentom práva Slovákov na vlastný spisovný jazyk – Kodhnaniu ovadov, List Jánovi Kollárovi, ktorého básnické dielo si úprimne vážil.
Po kodifikovaní spisovnej slovenčiny apo zbavení katedry na bratislavskom lýceu vstupuje Ľudovít Štúr do politickej arény najprv ako novinár aneskôr ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen. Ako hlavný redaktor ťažko vybojovaných Slovenských národných novín sa stáva Ľudovít Štúr zakladateľom modernej slovenskej žurnalistiky. Noviny sliterárnou prílohou Orol tatránsky premenil na bojovú tribúnu, zktorej vysvetľoval nevyhnutnosť prijať novú spisovný jazyk pre ďalší emancipačný vývoj slovenského národa. Ale nielen jazykové anárodnostné otázky vzrušovali vtomto období Ľudovíta Štúra – bolo to úsilie predovšetkým premeniť zaostalé Uhorsko, trpiace rôznymi feudálnymi prežitkami, na modernú, ekonomicky vyspelú, demokratickú krajinu. Vtejto otázke si Ľudovít Štúr veľmi dobre rozumel najmä s vodcom maďarských liberálov Lajosom Kossuthom, škoda len, že pre neústupný Kossuthov nacionalizmus sa títo politici museli rozísť apostaviť sa vzlomovom období revolučných rokov na opačnú stranu barikády.
Vynikajúci politik askvelý novinár Ľudovít Štúr využíval Slovenské národné noviny aj na rozširovanie svojich politických iekonomických náhľadov. Keďže jeho slávne reči na uhorskom sneme vychádzali na stránkach novín, zaznamenali sa tak pre verejnosť amohli vplývať aj na širšie slovenské publikum. Štúr vo svojich plamenných rečiach sa nevyhýbal ani neduhom slovenského národa, ako alkoholizmus aúžera. Výber zjeho najznámejších prejavov dokazuje, že ich vždy vedel podoprieť závažnými argumentmi svedčiacimi aj ojeho výbornom ekonomickom prehľade. Škoda len, že zostavovatelia nezaradili do výberu najmä jeho slávne vystúpenie 21. decembra 1847 alebo poslednú reč na uhorskom sneme z 13. marca 1848. Tu sa Štúr najrozhodnejšie vyslovil proti privilegovaným vrstvám.
Vpozadí jazykovednej, publicistickej i filozofickej tvorby je Štúrova literárna tvorba. Tu treba povedať, že viacerí jeho talentovaní žiaci predstihli učiteľa. Ale na druhej strane zostane večnou Štúrovou zásluhou, že dokázal vpravý čas strhnúť apodchytiť nejeden výrazný talent slovenskej literatúry. Aj keď sa Štúr často nespomína ako básnik, predsa aj zjeho pera nájdeme niekoľko pozoruhodných veršov, ktoré nám dokážu, že aj taký veľký bojovník bol človek krehkého srdca, ktorý aj napriek tomu, že žiadal od svojich prívržencov vzdať sa lásky naprospech národa, dokázal zronený smrťou milovanej Adely Ostrolúckej napísať vrúcne verše.
Dvojzväzkový výber zdiela Ľudovíta Štúra z vydavateľstva Slovenský Tatran pomáha priblížiť jeho mnohorozmerné dielo i názory čo najširšiemu publiku.
Ján Bábik
