ղľáԾ
Martin, Hladohlas 2010
Debutová zbierka Tomáša Hrubého jeimplikáciou autora samého, ktorý sa cíti byť vrukách osudu, pričom ho vníma ako vyššiu silu vjeho živote.Za nezvyčajnosť zbierky možno označiť prácu svyjadrovaním lyrického subjektu. Básne sú písané v 1. osobe singuláru v mužskom i v ženskom rode. Pritom sa stále rozoberá tá istá problematika – problematika vzťahu medzi mužom a ženou, úzko konkretizovaná reálnymi životnými skúsenosťami autora, avšak raz je vpopredí princíp mužský araz zase princíp ženský. Celou zbierkou kmitajúci motív rozpadu vzťahu sapohybuje striedavo od ženského k mužskému, avšak napriek tomuto prvku sa v básňach písaných v ženskom rode ozýva vlastne hlas muža ajeho názory nadanú situáciu.Tomáš Hrubý sa vzbierke prejavuje ako básnik-pesimista; jeho básne sú ľahko čitateľné, prelínajú sa vnich statické sdynamickými motívmi, bežné životné úkony sú sprevádzané osobnými krízovými stavmi, bezvýchodiskovosťou, nedôverou voči svetu ajeho následným odsudzovaním: „keď mibude smutno / napíšem báseň ovlaku / podktorý / skočím“ (ձáč). Autorov skepticizmus pramení pravdepodobne zo všeobecného sklamania zkolobehu života: smrť jedefinitívnym koncom atento fakt ovplyvňuje náladu básní.V zbierke možno nájsť ipovrchné úvahy oBohu. Tomáš Hrubý sacelkovo nejaví akoduchovne uvažujúci človek, i keď Boha úplne neodmieta, pripúšťa jeho existenciu, väčšinou však v ironickom zmysle. Vzbierke teologickým otázkam veľkú pozornosť nevenuje, lebo jeho realizačný priestor spočíva výlučne nazemi, pričom za začiatok sebarealizácie považuje svoje narodenie a zajej koniec zase smrť.Obraznosť Hrubého básní nemožno pokladať za výnimočnú, metafory zostávajú napovrchu, neprenikajú do hĺbky. Autor priraďuje kjednému obrazu úplne iný obraz, pracuje sasociatívnosťou aopovážim satvrdiť, že s náhodnou, bez zámeru, ktorej však cestu preráža každodennosť a príležitostná hovorovosť. V básni ǰǰDZá pracuje so vzájomnou zameniteľnosťou atribútov medzi štyrmi subjektmi „nealkoholickú kávu / bezkofeínové pivo / nechránený benzín / bezolovnatý pohlavný styk“, pričom vytvára navonok zaujímavé, avšak následným preskúmaním už očakávané obrazy.Básnikove inšpiratívne literárne podnety možno vyčítať explicitne priamo z básní (Remarque, Rolland, Hemingway, Bukowski, beatnici), najviac však malasi záujem priblížiť saBukowskému abeatnickej poézii. Hrubého poézia jespontánna, drzá, rebelantská, občas ivulgárna ahrubá. Čitateľ, ktorý má záľubu vtakomto type poézie, bude pravdepodobne tejto zbierke venovať pozornosť. Otázkou však zostáva, či Hrubý akodebutant vstúpil dosveta súčasnej slovenskej poézie sniečím novým, neočakávaným, inovatívnym, alebo či salen nutkavo, vpripútanosti ku každodennosti, pokúsil osebareflektívne ladenú poéziu.
