ղľáԾ
Žítkovské bohyně, Hastrman, Houbařka, Do tmy, Porodní bába, Pravek ainé časy – do tohto kontextu sa po r. 2012 vracia B. Němcová vo výbere literárnej historičky Jaroslavy Janáčkovej
Vždy záleží aj na tom, vakom období vyjde staršie dielo nanovo. A dnes je naozaj veľmi v(ý)hodná pôda na nové zasadenie známych dedinských poviedok Boženy Němcovej.
Ide odruhé vydanie jej piatich zrelých próz Divá Bára, Dobrý člověk, Čtyry doby, Chyže pod horami, Cesta zpouti vslovartovskej edícii Česká klasika. Text je zachovaný takmer vnezmenenej podobe (len s minimálnymi gramatickými zásahmi), takže najmä slovenský čitateľ sa môže poviedkami prehrýzať sväčšími, predovšetkým lexikálnymi komplikáciami.
Vydarený dizajn
Tentoraz si bola redakcia plne vedomá toho, že dielo nie je písané súčasnou češtinou, preto musí ľahšie čitateľným lektúram na knižnom trhu adekvátne konkurovať; ahoci mu úspech môže zaručiť už samotné autorkino meno, preferencie dnešného čitateľa sa orientujú aj podľa vizuálnej kvality.Ilustrácia talentovanej dvojice Tomski&Polanski dala Divej Báre ajiným dívkám na útěku moderný výraz. Ich atraktívny mix moderného, socialisticko-realistického, romantizujúceho ikomiksového „vniesol“ do Boženy Němcovej potrebný „look“. Taktiež dvojlisty prednej a zadnej predsádky sú veľmi nápadito potlačené ilustráciami osemnástich radov očí vyjadrujúcich rôzne emócie. Vo väčšine poviedok sú oči nástrojom príťažlivosti, strachu, krásy, vzbury, ale aj príčinou primitívneho odsúdenia ahanby.
Osobné a literárne
Doslov Jaroslavy Janáčkovej nám odomyká dostatočné množstvo zámkov do pohnutých situácií osobného života Boženy Němcovej. Dokazuje súvislosti medzi útekmi literárnych hrdiniek aútekmi autorky. Všetko napísané tak dostáva 3D rozmer. Vždy sa vyhľadávalo pozadie umeleckých diel, vždy pútalo zisťovanie, ako daný príbeh vznikol, kčomu konkrétnemu sa viaže. Anajmä vdnešnej dobe sa na sociálnych sieťach cení „úprimná story za fikciou či fantáziou“. To „osobné“ (v duchu nepísaného hesla čím intímnejšie, tým viac lajkov) sa stáva najsladšou ingredienciou umeleckej tvorby. Vtakomto zmysle aj poznanie osobných ťažkostí Boženy Němcovej počas manželského života aich vzťahu k jejliterárnej činnosti prehlbuje naše čítanie spomínaných poviedok.
Za koho ísť?
Vdobe, vktorej začali vychádzať Němcovej prózy odievčatách na úteku, bol žáner dedinskej poviedky obzvlášť populárny. Vďaka brilantným dielam 19. a20. storočia opisujúcim nevyčerpateľné bohatstvo situácií, charakterov, ojedinelostí vyplývajúcich zo života úzkeho spoločenstva ostáva dedina (najmä tematizovanie detstva či dospievania vklíme tradícií, predsudkov či osudovosti) idnes jedným znajplodnejších literárnych miest. Všelijaké liečiteľky, pôrodné baby, samotárky ďaleko od modernej civilizácie silno rezonujú vaktuálnom stave kvalitnej literárnej ponuky aje po nich dopyt. Niektoré súčasné texty však neprekračujú nostalgickú reflexiu dediny.
Vtomto výbere však nejde onostalgické vŕtanie sa vminulosti, vkrásnych časoch bezstarostného detstva. Němcovej hrdinky sa ocitajú pred najtemnejšou bránou svojho života. Sú to tínedžerky súce na vydaj. Lenže ísť? Aza koho? Možno to teraz vyznelo trochu pateticky asentimentálne, no Božena Němcová vybrúsila ztejto udalosti, hraničiacej s plochou romantikou, pútavú túžbu po vlastnej sile správne sa rozhodnúť. Nekoná sa nijaký tínedžerský zamilovaný trojuholník, ako sa to deje vsúčasných upírskych adystopických románoch, hoci Němcovej protagonistky sú rovnako tínedžerkami arovnako prežívajú príťažlivosť kopačnému pohlaviu. Na rozdiel od plytkých prvoplánových dievčenských charakterov Bára, Madla, Katuška, Verunka iTonička odvážne hľadajú spôsob vyjadrenia slobodnej vôle. Božena Němcová vložila do svojich hrdiniek vlastnosti, aké sa vtej dobe na ženách veľmi nenosili. Programovo búrala stereotypy, ktoré sa jej zahrýzali až do mäsa jej súkromného života. Bolestne zo svojich poviedok kričala, že dievčatá nie sú naivné, vedia si zvoliť podľa srdca aj podľa rozumu svojho manžela, ačo je najdôležitejšie – majú slobodnú vôľu.
Nielen happyendy
Dnes by sme zrejme žiadali ironickejšie pointy a väčšiu relativizáciu charakterov. Jaroslava Janáčková však pridala kpoviedkam sexplicitným „happyendom“ aj Čtyry doby (nejasnú báseň vpróze), Cestu zpouti, ktorá končí len závanom možného šťastného manželstva aChyžu pod horami, vktorej Němcová ozvláštňuje čitateľovi správu ouzatvorení manželstva Katušky a Bohuša – prezradí ju ženíchov priateľ vnavoňanom salóne povrchnej slečne Amélii striehnucej na Bohuša ajeho pekné veno.
Konečne výnimočné vydanie „čítankovej“ autorky bez toho, aby slúžilo len ako školská (maturitná) pomôcka.
Dominika Petríková (1990) je recenzentka, redaktorka aautorka. Absolvovala odbor slovenský jazyk a literatúra na FiF UK a dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave.
