ղľáԾ
Denisa ܱDZá: áٲ
Bratislava: Slovart, 2020
Pri rekonštrukcii príbehu oprvej upálenej čarodejnici v Prešporku autorka vychádzala najmä zpráce profesora Richarda Hornu, no nie je to historicky verná fikcia. Dobre, že si na to nenárokuje. Vpriestore narácie tak väčšmi vynikne „psychologická“ línia rozprávania. To, čo môže prezradiť len ľudská povaha, ktorá sa vo svojej podstate ani do začiatku 21. storočia nezmenila.
Autorka ma presvedčila osvojom rozprávačskom talente vdiele DzԱá. Ahoci ju próza áٲ nezatieni, našla som množstvo dôvodov, prečo po nej siahnuť. Nebudem sa venovať deju, ten sa dá poľahky dohľadať. Vlastne, anotácia mi výrazne určila spôsob recepcie auhol pohľadu. Vakom zmysle môže byť tento príbeh aktuálny idnes? Aje to vôbec možné?
Našla som to tam, priam sa mi to samé núkalo. Ak by som vyabstrahovala najdôležitejší motív, povedala by som, že autorka rekonštruuje to, čo sa medzi ľuďmi kedysi dávno povedalo, a, predovšetkým, ako to dotvorila povaha človeka. Fascinuje ma rozširovanie kontextu postavami do obludných rozmerov, dotváranie si celkového obrazu očloveku na základe dohadov, vonkajších čŕt, prifarbovania skutočnosti. Hrdinovia diela to nerobia znenávisti, oni si tým košatým fabulovaním vylepšujú vlastný obraz. Vzorec správania, ktorý je stále medzi nami. Pravda sa ohýba podľa toho, vakom svetle sa chce človek ukázať, ako túži byť vnímaný. Postavy pozerajú aj premýšľajú cez priezor, malý otvor, ktorým prenikne len to, čo vidieť chcú ačomu sú ochotné uveriť.
ܱDZá obtáča tému okolo troch žien – Agáty asestier Zuzy a Žofie. Tá prvá je naivná, sestry prefíkané – ich pocit šťastia závisí od toho, či sa im podarí niekoho prekabátiť. Ostatné postavy im vtom vedome i nevedome pomáhajú. Fintami dovedú Agátu až na pekelnú hranicu.
Kultivované, skôr pokojné tempo rozprávania sa vinie celým dielom. Autorka remeselne zvládla štruktúrovať svet, vktorom nebolo ľahké žiť. Orálna tradícia bola vroku 1602, kedy sa príbeh odohráva, mimoriadne silná. Od nej sa všetko odvíja. Ľudia sa schádzali na priedomiach, rozprávali. Slovo bolo dôkazom. Najmä pre cirkev. Keď Agátu mučia, dozvedáme sa obvinenia, ktoré sme ztextu ani vnáznakoch nemohli vytušiť. Tá slepá dogmatická viera je desivá.
Vidiecky kolorit sprítomňuje vrstva slov či celých výrazov, ktoré priestor prehlbujú azážitok zčítania spestrujú. Niektoré do tohto obdobia nepatria, napríklad Hviezdoslavovo šerudiť sa (motať sa), iné nás vracajú práve do časového úseku boja sčarodejnicami (felčiar, fiškus, monarchia, zápražie, úplata). Spoločne vytvárajú zrelé, celistvé dielo, hoci niektoré postavy by si zaslúžili, aby ich čitateľ spoznal bližšie. Napríklad kat Peter Henker alebo Agátin manžel Gabriel Borlobáš. Autorka nevysvetľuje, kam aprečo Gabriel zmizol aniako sa so svojou samotou vyrovná kat. Domýšľavosť ľudskej povahy, oktorej píšem vrecenzii, má negatívny charakter. Tým, že prozaička necháva niektoré motívy otvorené, prípadne načrtnuté či zahalené rúškom tajomstva, pozýva kďalším predstavám, ale tvorivým.
