��������

Názov knihy Pavla Vilikovského Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa by mohol vnuknúť dojem, že ide o výber z doterajších poviedok (pripomeňme názov zbierky Krutý strojvodca) alebo že autor sa už opakuje. No keď do knihy nazrieme, zistíme, že ide o nový text – nazvime ho, keďže je nový, novelou – a keď sa do nej začítame, zistíme, že Vilikovský sa naozaj opakuje. Dodajme, že našťastie – lebo keď Vilikovský robí to isté, nie je to to isté. Má síce svoje témy, ku ktorým sa vracia – a za tie roky sa ich nazbierala pestrá vzorka –, no zároveň vždy, priamo či nepriamo, reaguje na skutočnosť, ktorá sa