ղľáԾ
Dalimír Stano: Edo je deväť
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006
Dalimír Stano, košický poet strednej generácie alebo Dali, ako sa sám pracovne nazýva, je autor, ktorý vzhľadom pripomína motorkára, svečne živým vetrom vduši, čím predurčuje aj obraz svojej poézie. Básne sú opojené voľnosťou, slobodou človeka, avšak intenzívne cítiaceho, vnímavého. Najmä vjeho poslednej zbierke Edo je deväť, (pred tým: Vaša esencia, Oxana, Samotka, Kolotoč alfa, Žreb môjho bytia) narába skrehkou otázkou vnútornej spokojnosti. Básne sú plné odkazov, asociácií, na „Dalího“ osobné skúsenosti, alebo na život ktoréhokoľvek človeka. Jeho pohľad je trojaký. Sú to tri podoby Eda, ktorý prechádza obdobiami troch inšpiračných zdrojov. Edo je maliar, skladateľ anakoniec básnik. Každý Edov výstup je ukončený príhovorom čísla deväť – to objasňuje a zhrňuje významové dianie. Zároveň je spojovníkom Edových životov, vnútorného avonkajšieho. Na prvé prečítanie nás básnik očaruje jednoduchosťou verša, hravosťou poetiky, voľne sa vlniacimi rýmami, ako iestetikou. Jej osobitosť umocňujú ilustrácie, sympaticky nenáročné kresby, línie čísel šesť adeväť. Sprevádzajú nás celou zbierkou natoľko intímne, že počujeme syčať hada hriechu, ktorý sa v tichosti pomedzi ne plazí aneoddeliteľne tieto dva násobky spája v jin ajang. Zbierka Stanových veršov je teda obrazom našej existencie sdávkou citu, vonkajšej slobody a vnútorného boja. Môžeme vnej nájsť Boha, diabla, hriech, ženu imuža, vbytí inebytí – môže byť osobnou spoveďou každého znás.
Dominika Pagáčová
