ղľáԾ
Krehká podstata snehu
Sarah Emily Mianová: Encyklopédia snehu
Bratislava, Ikar 2005
Preklad Alena Redlingerová
Ak si chcete prečítať ľahký príbeh snapínavou zápletkou, vyvrcholením aj dobrým koncom, siahnite radšej po inej knihe. Ak však máte trochu času nazvyš, chuť zaexperimentovať si, poihrať sa ipopremýšľať, ste na správnej adrese. Debut americkej spisovateľky nesie názov Encyklopédia snehu.
Titul nie je ani symbolický, ani poetický. Kniha je skutočne rámcovaná odbornou formou: jednotlivé heslá však zapĺňajú možno na encyklopédiu trochu netradičné obsahy. Aby som nezabudla, obálku si prečítajte najprv, stojí tam, že autorkino auto, ktoré sa našlo po letnej búrke opustené, vo svojich útrobách skrývalo práve predložený rukopis. Jeho autorstvo imiesto pobytu Mianovej sú neisté. Kniha sa napokon začne rozvíjať, ako hovorí vúvode fiktívna redaktorka, anaberá štruktúry podobné snehovým vločkám súponkami a „vetvičkami“, štruktúry fragmentárne, asociatívne. Niektoré heslá sú príbehmi väčšinou mladých dievčat, pokúšaných láskou, stratou rodiča, napätými rodinnými vzťahmi, zneužitiami, anorexiou... Všetko aktuálne americké témy. Iné heslá ponúkajú citácie, atak sa vdielku stretnú Baudelaire, London, Kandinskij, Blake..., ale aj iné, vymyslené mená, ku ktorým autorka vzávere pridáva aj „medailóniky“. Väčšinou trochu zvláštne, snežné.
Áno, všetky príbehy spája sneh: nájdeme medzi nimi putovanie Alpami, výrobu grónskej koženej obuvi... Jednou zdôležitých vlastností snehu je ikrehkosť – uprotagonistov má podobu citov. Láska je pre rozprávača alebo zberateľa týchto poznámok osnehu alchýmiou. Mianovej kniha nie je bežným príbehom. Pomohla si postmodernými postupmi, keď naplnila dielo formálne exaktnej povahy umeleckými obsahmi (inak postup pomerne dlho umeleckou literatúrou používaný). To knihu robí zaujímavou, no na druhej strane zaťažuje amožno aj hnevá čitateľa neznalého anepripraveného na vrstvenie rôznorodých rovín, príbehov aj ne-príbehov, na vytváranie atmosféry prelínaním aprekračovaním bežného rámca prozaického diela. Neprehľadná skladačka hesiel sa pri dočítaní predsa len mierne „pripozavrie“ aniektoré časti do seba pekne zapadnú. Toť odmena pre odhodlaného čitateľa! Autorka sa nesnažila vytvoriť inteligentnú „nadknihu“, ktorej by, vnajlepšom prípade, nemal nikto porozumieť. Naopak, zdá sa mi, že sa predstavila ako postmoderná autorka sdušou dieťaťa: zraniteľná, úprimná atvorivá.
Metamorfózy snehu sú rôzne, od tých najpríjemnejších až po tragické adrsné. Tak je to aj sláskou, ako to vo svojom citlivom, avantgardne alebo, ak chcete, postmoderne koncipovanom príbehu podáva Sarah Emily Mianová. Tak sa nechajte zamotať, pretože stratiť, snáď, nemáte čo.
Eva Ťapajnová
