ղľáԾ
Zobrané historky slovenskej mafie
Peter Doktorov: English is easy, Csaba is dead
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2004
Pod literárny pseudonym ukryl svoje autorstvo tvorca mafirománu, diela nevhodného pre čitateľov do 18 rokov (a najmä pre tých našincov, ktorí sú sklasikmi presvedčení, že slovenčina len „krásne zvuky má“ aomdlievajú pri každom slove začínajúcom na p... a podobne). Akeďže autor vúvode ďakuje za inšpiráciu kpríbehu „ľuďom zdivadla GUnaGU“, ktorí hrajú hru stotožným názvom aaj čiastočne totožným príbehom, amedzi hercami je aj jeden doktor (presnejšie MUDr.), nebolo by veľmi zložité odhaliť jeho skutočné meno. Ale neurobím to, aj keď pomsta mafie za odhalenie jej špinavých abrutálnych praktík by mu zrejme nehrozila – príbeh otom, aká je angličtina ľahká (easy) aprečo je Csaba mŕtvy (dead) pôsobí skôr zábavne ako hrozivo.
Ale poďme „po porádečku“, ako hovorí Edo Štartér, rozprávač príbehu. Práve on hneď vúvode predstaví ich rodinu. Jej hlavou je Miki, jeho pravou rukou Robo, výpalník aprevádzač, ľavou, ale rovnako dôležitou Rudi, ktorému hovoria Chirurg (používa nožnice na krájanie hydiny) ajChemický Čiki (robí šikovné bomby odpaľované cez mobil), ado rodiny patria pomocníci, ktorí prevádzkujú Čičolínu aďalšie Mikiho podniky. Kedysi ich bolo aj viac, ale rodinu postihli rôzne pracovné nehody, najviac jej rodinných účtovníkov: „Jeden je zabetónovaný vdruhom stĺpe dialničného mosta, čo bol kedysi Mečiar otváral. Druhého chcel Čiki rozpustiť vkyseline, ale rozleptalo mu talianske boty, tak ho len zahrabal. Atretí leží vhore, jak je pametník partizánskej brigády plukovníka Dibrova, čo ho zhodili na padáku“.
Vrodine bol ešte Csaba, ale práve on ich zradil ateraz sa ako utajený svedok ukrýva vMaďarsku, „trase sa ažere feferónky, zmrd jeden“. Keďže rodina je základ, aplatí to už od čias sicílskej Cosa Nostry a newyorských corleonovcov, jej šéf Miki jej venuje aj náležitú pozornosť. Aby zvýšil prestíž, apripravil ju na nové pomery po otvorení hraníc, po návrate zo služobnej cesty do Londýna rozhodne, že rodina sa začne učiť po anglicky. Veď aj ľudová múdrosť hovorí, že koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Akurát, že vtomto príbehu sa to nepotvrdí. Edo Štartér musí spoľutovaním konštatovať: „Keby sme ostali len ráz človekmi, keby sme sa neučili tú reč, dodnes sme veľká asilná rodina“. Túžba po poznaní, ale aj snaha šéfa Mikiho stať sa honorárnym konzulom exotického ostrova privedie rodinu... Aké smutné – azároveň zábavné čítanie.
Komu neprekáža prečítať 170 strán napísaných podľa zásady píš ako ti zobák narástol (teda zmesou záhoráčtiny a myjavského kopaničiarského nárečia, okoreneného poriadnou dávkou slov zkrčiem štvrtej cenovej skupiny) a situácie pri vyberaní výpalného, pri prevádzaní nešťastných utečencov cez slovensko-českú hranicu, drastické scény pri likvidovaní členov súperiacej skupiny nebude považovať len za mafiánsky folklór, strávi pri tomto románe vcelku zábavné chvíle. Vtomto zmysle je to skutočne easy príbeh, veľmi blízky tomu, čo vidia diváci vdivadle GUnaGU – aj keď divadelné dialógy, najmä vlekciách zangličtiny, strácajú vrománovej podobe veľa zo svojho pôvabu. A pridaným kapitolkám „z terénu“ (najmä rybárske preteky) chýba príbehová iskra achvíľami sa stráca aj dynamika rozprávania. Ani pokus ovytvorenie kriminálno-patologického pozadia postavy rozprávača (zmiznutie asmrť Alenky Molcovej) nie je veľmi vydarený. Vnášanie akéhokoľvek morálneho aspektu (hoci to možno znie paradoxne, keďže je to príbeh o mafii) do tohto románu pôsobí nadbytočne arušivo.
Doktorovov mafiánsky román vnímam predovšetkým ako vydarené zábavné čítanie – ale to neznamená, že učitateľa zároveň nemôže „naštartovať“ potrebu prečítať si vsúčasnej slovenskej literatúre aj príbeh skutočných mafiánov, ktorí nielen vypaľujú butiky, vydržujú kurvy aprevádzajú utečencov, ale ako chobotnica tisíckami svojich chápadiel prenikli do celej našej spoločnosti. Autor takého románu by mal potom skutočný dôvod ukryť sa za pseudonym. Avtedy by som aj rozhodnutie vydavateľstva chrániť ho ním, považoval za odôvodnený.
Anton Baláž
