ղľáԾ
ٴdz!
Cavaliere senza Nome: Eva Ave
Bratislava, Elán 2006
Je to naozaj Eva Ave anie Ave Eva, hoci obe vznikali vrovnakých rokoch pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Teda nie je to Kostra, ale na prvý pohľad niekto, kto to chce mať pekne naopak. Správne tušíte, že naopak to bude aj scelou tou vznešenou oslavnosťou básnickej skladby. Av akom zmysle, to sa dočítate, aak ktomu potrebujete citát, tu je (kto sa hanbí, nech zažmúri): „Aj básnik človek je, aj jemu kokot stáva / aj básnik uznáva, že vpičke len je sláva!“.
Osvojráznom vzniku, zaujímavej histórii vydania aodhalenom autorovi (nie akože holom) tejto formátovým vzrastom skôr ženskej, no obsahom nefalšovane mužnej knižke všetko rozpovedal vdoslove literárny vedec Vladimír Petrík. Ponúka aj nenútenú interpretačnú sondičku, takže, ak by mal náhodou niekto pri čítaní problémy, že „o čom?“, tak tu zistí, že naozaj „o tom!“. Vskutku, báseň je komponovaná ako rozprávanie básnika ojednej milostnej príhode spannou, ktorú zbadá vkaviarni pri čítaní Ave Evy po tom, čo odmietne prostitútku. Jednoduchá dejovosť básnickej skladby sa zavŕši doma upanny akončí romantizujúcim výjavom, keď náš šťastný hrdina opúšťa obšťastnenú devu oknom amieri vrannom daždi kDunaju. Príbeh slúži ako kostra (nie Kostra) pre celkovú štylizáciu hrubej zábavnej erotiky, ktorej Kostrove (nie kostrové) dielo zas slúžilo ako vážny predobraz na zosmiešnenie. Základný vzťah medzi oboma aveovanými Evami je vyjadrený charakterom verša, teda obe sú písané alexandrínmi, čo uKostru ešte zintenzívnilo rétorickú vznešenosť auCavaliereho parodickosť. Obe sú naozaj ódou na ženu akrásu, no uKostru to vnímame skôr cez spoločenský, sekundárny kód, predsa len je to ohodnote ženy ooddanosti, uCavaliereho vystupuje do popredia prírodný, primárny kód – žena akrása sú oslávené cez telesné vnady a radostnú rozkoš, pôžitok sexuálneho aktu.
Knižka môže mnohých pohoršiť ajej text vlastne svojho času mal aj podobné ambície: rozčeriť hladinu slušnej poézie. Dnes už má, samozrejme, svoje roky, ale rozhodne ju nemožno titulovať len tým, že ide oprasacinu našich starých otcov amám... Blanku patiny znej hneď napohľad zotreli vyprsíčkované ahravo geni(t)álne kresby Ivana Popoviča. Aaj jej čítanie cez situáciu súčasnej poézie môže byť inšpiratívne amôže dokonca vyznievať čistejšie! Lebo dnes tu máme strašne intelektualizované Evy ado nepríčetnosti vyšpekulovaných Adamov averše zákerné, pretajomnelé akamuflované až neviete, že čo vlastne auž vôbec nie, kto je žena akto muž; atakisto násilne naivných hlupáčikov tiež oboch pohlaví abez pohlavia, ktorí donekonečna len predstierajú našu stratenú prirodzenosť vprázdnych gestách azpoézie urobili zakomplexovaný í. Eva Ave síce nefiguruje ako nejaké riešenie, no je na hony vzdialená takýmto zvrhlostiam a paradoxne čistá vonej prezentácii vitálneho životného pocitu avo viditeľnej súhre autorského zámeru arealizácie.
Radoslav Matejov
